Jump to content

Xutbai Fadakija

Az wikishia
Xutbai Fadakija
Baxşe az xutbai Fadakija ba xatti muhaqqaq. Xattot: Muhsini Ibodī
Baxşe az xutbai Fadakija ba xatti muhaqqaq. Xattot: Muhsini Ibodī
Nomhoi digarXutbai Lumma
Mavzu'Hamdi Ilohī, falsafai ahkom, ƣasbi Fadak, ƣasbi xilofat
Sodirşuda azHazrati Fotima (s)
RovijonImom Hasan (a), Imom Husajn (a), Zajnab (s), Imom Boqir (a), Imom Sodiq (a), Oişa, Abdulloh ibni Abbos va...
E'tibori sanadMutavotir
Sarcaşmai şiaMan lo jahzuruhu-l-faqih, Bihor-ul-anvor
Sarcaşmai sunnīBaloƣot-un-niso, Şarhi Nahçulbaloƣai Ibni Abilhadid


Maqolai Xutbai Fadakija bo maqolahoi: Fadak, Moçaroi Fadak va Hajtoni sab'a irtibot dorad.

Xutbai Fadakija (forsī: خُطبه فدکیه) jo xutbai Lumma (forsī: خطبة لُمَّة) suxanroniji hazrati Fotima (s) dar Masçid-un-nabī, ki dar e'tiroz ba ƣasbi Fadak iroa şud. Abubakr ba'd az rasidan ba xilofat bo nisbat dodani rivojate ba Pajƣambar (s) mabnī bar in ki pajombaron az xud irs nameguzorand, dehkadai Fadakro, ki Pajƣambar (s) ba Fotima (s) baxşida bud, ba naf'i xilofat musodira kard. Fotima (s) ba'd az on ki darxostaş benatiça mond, ba masçidi Pajƣambar raftu xutbae xond, ki ba xutbai Fadakija maşhur şud. Ū dar in xutba sohibi Fadak budani xudaşro tasreh kard. Hamcunin az haqqi Alī (a) dar bora xilofat difo' karda, musulmononro ba xotiri xomūş mondan dar sitam ba Ahli Bajt (a) sarzaniş kard.

Xutbai Fadakija, jak silsila ta'limot dar baxşhoi Xudoşinosī, maodşinosī, nubuvvat va be'sati Pajombari Islom (s), azamati Qur'on, falsafai ahkom va vilojatro darbar dorad.

Matni in xutba dar manobei şia va ahli sunnat naql şudaast. Sajid Izzuddin Husajniji Zançonī, Husajn'aliji Muntazirī va Muçtabo Tehronī, Nosir Makorimi Şerozī, Xalili Kamaraī va Muhammadtaqī Misbohi Jazdī bar in xutba şarh naviştaand.

Arzişi xutba va çojgohi on

Xutbai Fadakijai mavze'i sijosiji hazrati Fotima (s) alajhi nizomi hokim va sarzanişi musodirakunandagoni Fadak va xilofatro darbar dorad.[1] Dar in xutba bar eçodi vahdat dar çome'ai islomī va durī az tafrifaqaju nifoq, zajli pazirişi imomat va vilojati Ahli Bajt (a) ta'kid şudaast.[2] In xutba ba daleli darbar doştani jak silsila ta'limot dar zaminahoi tavhid, maod, nabuvvat va be'sati Pajƣambari Islom (s), azamati Qur'on, falsafai ahkom va vilojat,[3] az nafistarin meroshoi diniji hazrati Fotima (s) muarrifī şudaast.[4]

Hamcunin hamtaroz donistani xutbai Fadakija bo xutbahoi Imom Alī (a) az nazari fasohatu baloƣat[5] va istifoda az şoxisahoi mantiqiji maşhur dar fanni xitoba, jake az dalelhoi ahamijati in xutba donista şudaast.[6] Az in rū, dar kitobi Baloƣot-un-nisoi Ibni Tajfur, çuzvi suxanronihoi doroi baloƣatu fasohat muarrifī şudaast.[7]

Az xutbai Fadakija baroi isboti çavozi muşorikati zanoni musulmon dar içtimooti sijosī istifoda meşavad.[8] Ba guftai Abdulloh Çavodiji Omulī - marça'i taqlidi şia, xutbahoe monandi xutbai hazrati Zahro (s) bojad ba unvoni darsi rasmī dar havzahoi ilmija tadris şavad.[9]

Angezai erodi xutba: difo' az vilojat va imomat

Maqolahoi aslī: Moçaroi Fadak, Fadak va Nahnu maoşir-al-anbijo lo nuvarris

Ba'd az vafoti Pajƣambar (s), Abubakr bo nisbat dodani hadise ba Pajƣambar (s), muddaī şud pajombaron irs nameguzorand;[10] az in rū, dehkadai Fadakro, ki Pajƣambar (s) pas az nuzuli ojati «وَآتِ ذَا الْقُرْ‌بَیٰ حَقَّهُ; va haqqi xeşovandro bideh!»[11] ba Fotima (s) baxşida bud[12] va dar dasti Fotima budro[13] ba naf'i xilofat musodira kard.[14] Fotima (s) baroi isboti in ki Fadak irs nabuda balki baxşiş ast, Imom Alī (a) va Ummi Ajmanro bar in suxanaş şohid ovard.[15] Bino ba naqle, Abubakr dar varaqe molikjati Fotimaro bar Fadak ta'id kard, ammo Umar on varaqro pora-pora kard.[16] Bino bar ba'ze manobei ahli sunnat, Abubakr şohidoni Fotimaro qabul nakard va du mardro baroi şahodat xost.[17] Ba guftai Makorimi Şerozī, az maroçei taqlidi şia, xalifaho Fadakro musodira kardand, to ki in manbai iqtisodī sababi qudrati Imomi Alī va xonadonaş naşavad.[18]

Sajid Muhammadboqir Sadr dar kitobi «Fadak fi-t-ta'rix» bovar dorad, ki talab namudani Fadak mas'alai şaxsī va nizoi moddī nabuda, balki jak nav' e'loni muxolifat bar ziddi hokimijati on zamon va beasos donistani pojahoi on, ja'ne Saqifa budaast.[19] Ū in talabro nuqtai oƣozi nahzati hazrati Fotima (s) bar ziddi hokimijat va jake az marhilahoi difoi ū az imomat va vilojat meşumorad.[20] Fotima (s) vaqte mutolibai Fadakro benatiça did, ba hamrohi çam'e az zanoni xeşovandaş ba masçid raft.[21] Tibqi guzorişi Ibni Tajfur dar kitobi Baloƣot-un-niso, zamone, ki Fotima ba masçid rasid, Abubakr va gurūhe az muhoçiron va ansor dar masçid nişasta budand. Bajni Fotima (s) va hoziron codar ovextand. Duxtari Pajƣambar, avval nolae kard, ki hoziron ba girja aftodand, sipas qadre xomūş mond, to mardum orom giriftandu ongoh suxanoni xudro erod kard.[22] Cun in xutba dar vokuniş ba moçaroi musodirai Fadak va dar borai on xonda şudaast, xutbai Fadakija nom giriftaast;[23] albatta, goh ba e'tibori in ki hazrati Fotima qabl az erodi xutba bo gurūhe az xeşonaş voridi masçid şud, «وَ أقْبَلَتْ فی لُمَّةٍ مِنْ حَفَدَتِها وَ نِساءِ قَوْمِها», az on bo unvoni xutbai Lumma niz jod şudaast.[24] [Joddoşt 1]

Sanadi xutba

Alloma Maçlisī, xutbai Fadakijaro az xutbahoi maşhure donistaast, ki şia va ahli sunnat bo sanadhoi gunogune onro naql kardaand.[25] Şajxi Saduq dar kitobi Man lo jahzur baxşe az in xutbaro naql kardaast.[26] Ba guftai Ojatulloh Muntazirī, qadimitarin sanadi in xutba, kitobi Baloƣot-un-niso, asari Ahmad ibni Abitohiri Marvazī, maşhur ba Ibni Tajfur (204 - 280h.q.) - olimi ahl sunnat ast, ki dar zamoni Imom Hodī (a) va Imom Hasani Askarī (a) mezistaast.[27] Ibni Tajfur in xutbaro bo du rivojat zabt karda,[28] ammo ba guftai Sajid Ça'fari Şahidī, dar sanadhoi mutaaxxir, har du faqara darham omexta va ba jak surat naql şudaast.[29] Baroi xutbai Fadakija beş az 16 manba' zikr şudaast.[30]

Gufta şudaast, Imom Hasan (a), Imom Husajn (a), Zajnab (s), Imom Boqir (a), Imom Sodiq (a), Oişa, Abdulloh ibni Abbos dar zumrai rovijoni in xutba qaror dorand.[31]

Mazmuni xutba

Xutbai Fadakija bo hamd va tavsifi Xudo oƣoz şuda, be'sati Pajƣambar (s)-ro jodovar meşavad va sipas ba nazdikiji Imom Alī (a) bo Pajƣambar (s) va sarvariji ū bajni avlijoi Ilohī va şuçoathoi bemonandaş dar difo' az Pajƣambar (s) va Islom işora mekunad va sahobaro ba xotiri in ki ba'd az vafoti ū pajravi şajton şuda, nifoq dar mijoni onho oşkor şudaast va haqro raho kardaand, sarzaniş mekunad. Dar in xutba hamcunin ba voqeai ƣasbi xilofat işora şuda, suxani Abubakr, ki pajombaron irs nameguzorand, muxolifi ojathoe az Qur'on muarrifī meşavad. Fotima (s) dar in xutba Abubakrro ba dodgohi Xudovand dar rūzi rastoxez voguzor mekunad va joroni Pajƣambarro muxotab qaror medihad, ki caro dar muqobili in sitamho xomuş nişastaand?! Ū megūjad, ki on ci onho kardaand, şikastani pajmonaşon bo Rasuli Xudost va dar farozi pojoniji xutba, nangi kori ononro çovidonī va sarançomi onro dūzax medonad.[32]

Matn va tarçumai xutbai fadakija

matni arabiji xutba

اَلْحَمْدُللَّـهِ عَلی ما اَنْعَمَ، وَ لَهُ الشُّكْرُ عَلی ما اَلْهَمَ، وَ الثَّناءُ بِما قَدَّمَ، مِنْ عُمُومِ نِعَمٍ اِبْتَدَاَها، وَ سُبُوغِ الاءٍ اَسْداها، وَ تَمامِ مِنَنٍ اَوْلاها، جَمَّ عَنِ الْاِحْصاءِ عَدَدُها، وَ نَأی عَنِ الْجَزاءِ اَمَدُها، وَ تَفاوَتَ عَنِ الْاِدْراكِ اَبَدُها، وَ نَدَبَهُمْ لاِسْتِزادَتِها بِالشُّكْرِ لاِتِّصالِها، وَ اسْتَحْمَدَ اِلَی الْخَلائِقِ بِاِجْزالِها، وَ ثَنی بِالنَّدْبِ اِلی اَمْثالِها.

وَ اَشْهَدُ اَنْ لااِلهَ اِلاَّ اللَّـهُ وَحْدَهُ لاشَریكَ لَهُ، كَلِمَةٌ جَعَلَ الْاِخْلاصَ تَأْویلَها، وَ ضَمَّنَ الْقُلُوبَ مَوْصُولَها، وَ اَنارَ فِی التَّفَكُّرِ مَعْقُولَها، الْمُمْتَنِعُ عَنِ الْاَبْصارِ رُؤْیتُهُ، وَ مِنَ الْاَلْسُنِ صِفَتُهُ، وَ مِنَ الْاَوْهامِ كَیفِیّتُهُ.

اِبْتَدَعَ الْاَشْیاءَ لامِنْ شَیءٍ كانَ قَبْلَها، وَ اَنْشَاَها بِلاَاحْتِذاءِ اَمْثِلَةٍ اِمْتَثَلَها، كَوَّنَها بِقُدْرَتِهِ وَ ذَرَأَها بِمَشِیّتِهِ، مِنْ غَیرِ حاجَةٍ مِنْهُ اِلی تَكْوینِها، وَ لافائِدَةٍ لَهُ فی تَصْویرِها، اِلاَّ تَثْبیتاً لِحِكْمَتِهِ وَ تَنْبیهاً عَلی طاعَتِهِ، وَ اِظْهاراً لِقُدْرَتِهِ وَ تَعَبُّداً لِبَرِیّتِهِ، وَ اِعْزازاً لِدَعْوَتِهِ، ثُمَّ جَعَلَ الثَّوابَ عَلی طاعَتِهِ، وَ وَضَعَ الْعِقابَ عَلی مَعْصِیتِهِ، ذِیادَةً لِعِبادِهِ مِنْ نِقْمَتِهِ وَ حِیاشَةً لَهُمْ اِلی جَنَّتِهِ.

وَ اَشْهَدُ اَنَّ اَبی مُحَمَّداً عَبْدُهُ وَ رَسُولُهُ، اِخْتارَهُ قَبْلَ اَنْ اَرْسَلَهُ، وَ سَمَّاهُ قَبْلَ اَنْ اِجْتَباهُ، وَ اصْطَفاهُ قَبْلَ اَنْ اِبْتَعَثَهُ، اِذ الْخَلائِقُ بِالْغَیبِ مَكْنُونَةٌ، وَ بِسَتْرِ الْاَهاویلِ مَصُونَةٌ، وَ بِنِهایةِ الْعَدَمِ مَقْرُونَةٌ، عِلْماً مِنَ اللَّـهِ تَعالی بِمائِلِ الْاُمُورِ، وَ اِحاطَةً بِحَوادِثِ الدُّهُورِ، وَ مَعْرِفَةً بِمَواقِعِ الْاُمُورِ.

اِبْتَعَثَهُ اللَّـهُ اِتْماماً لِاَمْرِهِ، وَ عَزیمَةً عَلی اِمْضاءِ حُكْمِهِ، وَ اِنْفاذاً لِمَقادیرِ رَحْمَتِهِ، فَرَأَی الْاُمَمَ فِرَقاً فی اَدْیانِها، عُكَّفاً عَلی نیرانِها، عابِدَةً لِاَوْثانِها، مُنْكِرَةً للَّـهِ مَعَ عِرْفانِها.

فَاَنارَ اللَّـهُ بِاَبی مُحَمَّدٍ صَلَّی اللَّـهُ عَلَیهِ و الِهِ ظُلَمَها، وَ كَشَفَ عَنِ الْقُلُوبِ بُهَمَها، وَ جَلی عَنِ الْاَبْصارِ غُمَمَها، وَ قامَ فِی النَّاسِ بِالْهِدایةِ، فَاَنْقَذَهُمْ مِنَ الْغِوایةِ، وَ بَصَّرَهُمْ مِنَ الْعِمایةِ، وَ هَداهُمْ اِلَی الدّینِ الْقَویمِ، وَ دَعاهُمْ اِلَی الطَّریقِ الْمُسْتَقیمِ.

ثُمَّ قَبَضَهُ اللَّـهُ اِلَیهِ قَبْضَ رَأْفَةٍ وَ اخْتِیارٍ، وَ رَغْبَةٍ وَ ایثارٍ، فَمُحَمَّدٌ صَلَّی اللَّـهُ عَلَیهِ و الِهِ مِنْ تَعَبِ هذِهِ الدَّارِ فی راحَةٍ، قَدْ حُفَّ بِالْمَلائِكَةِ الْاَبْرارِ وَ رِضْوانِ الرَّبِّ الْغَفَّارِ، وَ مُجاوَرَةِ الْمَلِكِ الْجَبَّارِ، صَلَّی اللَّـهُ عَلی أَبی نَبِیهِ وَ اَمینِهِ وَ خِیرَتِهِ مِنَ الْخَلْقِ وَ صَفِیهِ، وَ السَّلامُ عَلَیهِ وَ رَحْمَةُاللَّـهِ وَ بَرَكاتُهُ.

اَنْتُمْ عِبادَ اللَّـهِ نُصُبُ اَمْرِهِ وَ نَهْیهِ، وَ حَمَلَةُ دینِهِ وَ وَحْیهِ، وَ اُمَناءُ اللَّـهِ عَلی اَنْفُسِكُمْ، وَ بُلَغاؤُهُ اِلَی الْاُمَمِ، زَعیمُ حَقٍّ لَهُ فیكُمْ، وَ عَهْدٍ قَدَّمَهُ اِلَیكُمْ، وَ بَقِیةٍ اِسْتَخْلَفَها عَلَیكُمْ:

كِتابُ اللَّـهِ النَّاطِقُ وَ الْقُرْانُ الصَّادِقُ، و النُّورُ السَّاطِعُ وَ الضِّیاءُ اللاَّمِعُ، بَینَةً بَصائِرُهُ، مُنْكَشِفَةً سَرائِرُهُ، مُنْجَلِیةً ظَواهِرُهُ، مُغْتَبِطَةً بِهِ اَشْیاعُهُ، قائِداً اِلَی الرِّضْوانِ اِتِّباعُهُ، مُؤَدٍّ اِلَی النَّجاةِ اسْتِماعُهُ، بِهِ تُنالُ حُجَجُ اللَّـهِ الْمُنَوَّرَةُ، وَ عَزائِمُهُ الْمُفَسَّرَةُ، وَ مَحارِمُهُ الْمُحَذَّرَةُ، وَ بَیّناتُهُ الْجالِیةُ، وَ بَراهینُهُ الْكافِیةُ، وَ فَضائِلُهُ الْمَنْدُوبَةُ، وَ رُخَصُهُ الْمَوْهُوبَةُ، وَ شَرائِعُهُ الْمَكْتُوبَةُ.

فَجَعَلَ اللَّـهُ الْایمانَ تَطْهیراً لَكُمْ مِنَ الشِّرْكِ، وَ الصَّلاةَ تَنْزیهاً لَكُمْ عَنِ الْكِبْرِ، وَ الزَّكاةَ تَزْكِیةً لِلنَّفْسِ وَ نِماءً فِی الرِّزْقِ، وَ الصِّیامَ تَثْبیتاً لِلْاِخْلاصِ، وَ الْحَجَّ تَشْییداً لِلدّینِ، وَ الْعَدْلَ تَنْسیقاً لِلْقُلُوبِ، وَ طاعَتَنا نِظاماً لِلْمِلَّةِ، وَ اِمامَتَنا اَماناً لِلْفُرْقَةِ، وَ الْجِهادَ عِزّاً لِلْاِسْلامِ، وَ الصَّبْرَ مَعُونَةً عَلَی اسْتیجابِ الْاَجْرِ.

وَ الْاَمْرَ بِالْمَعْرُوفِ مَصْلِحَةً لِلْعامَّةِ، وَ بِرَّ الْوالِدَینِ وِقایةً مِنَ السَّخَطِ، وَ صِلَةَ الْاَرْحامِ مَنْساءً فِی الْعُمْرِ وَ مَنْماةً لِلْعَدَدِ، وَ الْقِصاصَ حِقْناً لِلدِّماءِ، وَ الْوَفاءَ بِالنَّذْرِ تَعْریضاً لِلْمَغْفِرَةِ، وَ تَوْفِیةَ الْمَكائیلِ وَ الْمَوازینِ تَغْییراً لِلْبَخْسِ.

وَ النَّهْی عَنْ شُرْبِ الْخَمْرِ تَنْزیهاً عَنِ الرِّجْسِ، وَ اجْتِنابَ الْقَذْفِ حِجاباً عَنِ اللَّـعْنَةِ، وَ تَرْكَ السِّرْقَةِ ایجاباً لِلْعِصْمَةِ، وَ حَرَّمَ اللَّـهُ الشِّرْكَ اِخْلاصاً لَهُ بِالرُّبوُبِیةِ.

فَاتَّقُوا اللَّـهَ حَقَّ تُقاتِهِ، وَ لاتَمُوتُنَّ اِلاَّ وَ اَنْتُمْ مُسْلِمُونَ، وَ اَطیعُوا اللَّـهَ فیما اَمَرَكُمْ بِهِ وَ نَهاكُمْ عَنْهُ، فَاِنَّهُ اِنَّما یخْشَی اللَّـهَ مِنْ عِبادِهِ الْعُلَماءُ. ثم قالت:

اَیهَا النَّاسُ! اِعْلَمُوا اَنّی فاطِمَةُ وَ اَبی مُحَمَّدٌ، اَقُولُ عَوْداً وَ بَدْءاً، وَ لااَقُولُ ما اَقُولُ غَلَطاً، وَ لااَفْعَلُ ما اَفْعَلُ شَطَطاً، لَقَدْ جاءَكُمْ رَسُولٌ مِنْ اَنْفُسِكُمْ عَزیزٌ عَلَیهِ ما عَنِتُّمْ حَریصٌ عَلَیكُمْ بِالْمُؤْمِنینَ رَؤُوفٌ رَحیمٌ.

فَاِنْ تَعْزُوهُ وَتَعْرِفُوهُ تَجِدُوهُ اَبی دُونَ نِسائِكُمْ،وَ اَخَا ابْنِ عَمّی دُونَ رِجالِكُمْ، وَ لَنِعْمَ الْمَعْزِی اِلَیهِ صَلَّی اللَّـهُ عَلَیهِ وَ الِهِ.

فَبَلَّغَ الرِّسالَةَ صادِعاً بِالنَّذارَةِ، مائِلاً عَنْ مَدْرَجَةِ الْمُشْرِكینَ، ضارِباً ثَبَجَهُمْ، اخِذاً بِاَكْظامِهِمْ، داعِیاً اِلی سَبیلِ رَبِّهِ بِالْحِكْمَةِ و الْمَوْعِظَةِ الْحَسَنَةِ، یجُفُّ الْاَصْنامَ وَ ینْكُثُ الْهامَّ، حَتَّی انْهَزَمَ الْجَمْعُ وَ وَ لَّوُا الدُّبُرَ.

حَتَّی تَفَرَّی اللَّـیلُ عَنْ صُبْحِهِ، وَ اَسْفَرَ الْحَقُّ عَنْ مَحْضِهِ، و نَطَقَ زَعیمُالدّینِ، وَ خَرَسَتْ شَقاشِقُ الشَّیاطینِ، وَ طاحَ وَ شیظُ النِّفاقِ، وَ انْحَلَّتْ عُقَدُ الْكُفْرِ وَ الشَّقاقِ، وَ فُهْتُمْ بِكَلِمَةِ الْاِخْلاصِ فی نَفَرٍ مِنَ الْبیضِ الْخِماصِ.

وَ كُنْتُمْ عَلی شَفا حُفْرَةٍ مِنَ النَّارِ، مُذْقَةَ الشَّارِبِ، وَ نُهْزَةَ الطَّامِعِ، وَ قُبْسَةَ الْعِجْلانِ، وَ مَوْطِیءَ الْاَقْدامِ، تَشْرَبُونَ الطَّرْقَ، وَ تَقْتاتُونَ الْقِدَّ، اَذِلَّةً خاسِئینَ، تَخافُونَ اَنْ یتَخَطَّفَكُمُ النَّاسُ مِنْ حَوْلِكُمْ، فَاَنْقَذَكُمُ اللَّـهُ تَبارَكَ وَ تَعالی بِمُحَمَّدٍ صَلَّی اللَّـهُ عَلَیهِ وَ الِهِ بَعْدَ اللَّـتَیا وَ الَّتی، وَ بَعْدَ اَنْ مُنِی بِبُهَمِ الرِّجالِ، وَ ذُؤْبانِ الْعَرَبِ، وَ مَرَدَةِ اَهْلِ الْكِتابِ.

كُلَّما اَوْقَدُوا ناراً لِلْحَرْبِ اَطْفَأَهَا اللَّـهُ، اَوْ نَجَمَ قَرْنُ الشَّیطانِ، اَوْ فَغَرَتْ فاغِرَةٌ مِنَ الْمُشْرِكینَ، قَذَفَ اَخاهُ فی لَهَواتِها، فَلاینْكَفِیءُ حَتَّی یطَأَ جِناحَها بِأَخْمَصِهِ، وَ یخْمِدَ لَهَبَها بِسَیفِهِ، مَكْدُوداً فی ذاتِ اللَّـهِ، مُجْتَهِداً فی اَمْرِ اللَّـهِ، قَریباً مِنْ رَسُولِاللَّـهِ، سَیداً فی اَوْلِیاءِ اللَّـهِ، مُشَمِّراً ناصِحاً مُجِدّاً كادِحاً، لاتَأْخُذُهُ فِی اللَّـهِ لَوْمَةَ لائِمٍ.

وَ اَنْتُمَ فی رَفاهِیةٍ مِنَ الْعَیشِ، و ادِعُونَ فاكِهُونَ آمِنُونَ، تَتَرَبَّصُونَ بِنَا الدَّوائِرَ، وَ تَتَوَكَّفُونَ الْاَخْبارَ، وَ تَنْكُصُونَ عِنْدَ النِّزالِ، وَ تَفِرُّونَ مِنَ الْقِتالِ.

فَلَمَّا اِختارَ اللَّـهُ لِنَبِیهِ‌دار اَنْبِیائِهِ وَ مَأْوی اَصْفِیائِهِ، ظَهَرَ فیكُمْ حَسْكَةُ النِّفاقِ، وَ سَمَلَ جِلْبابُ الدّینِ، وَ نَطَقَ كاظِمُ الْغاوینَ، وَ نَبَغَ خامِلُ الْاَقَلّینَ، وَ هَدَرَ فَنیقُ الْمُبْطِلینَ، فَخَطَرَ فی عَرَصاتِكُمْ، وَ اَطْلَعَ الشَّیطانُ رَأْسَهُ مِنْ مَغْرَزِهِ، هاتِفاً بِكُمْ، فَأَلْفاكُمْ لِدَعْوَتِهِ مُسْتَجیبینَ، وَ لِلْغِرَّةِ فیهِ مُلاحِظینَ، ثُمَّ اسْتَنْهَضَكُمْ فَوَجَدَكُمْ خِفافاً، وَ اَحْمَشَكُمْ فَاَلْفاكُمْ غِضاباً، فَوَسَمْتُمْ غَیرَ اِبِلِكُمْ، وَ وَرَدْتُمْ غَیرَ مَشْرَبِكُمْ.

هذا، وَ الْعَهْدُ قَریبٌ، وَالْكَلْمُ رَحیبٌ، وَ الْجُرْحُ لَمَّا ینْدَمِلُ، وَ الرَّسُولُ لَمَّا یُقْبَرُ، اِبْتِداراً زَعَمْتُمْ خَوْفَ الْفِتْنَةِ، اَلا فِی الْفِتْنَةِ سَقَطُوا، وَ اِنَّ جَهَنَّمَ لَمُحیطَةٌ بِالْكافِرینَ.

فَهَیهاتَ مِنْكُمْ، وَ كَیفَ بِكُمْ، وَ اَنَّی تُؤْفَكُونَ، وَ كِتابُ اللَّـهِ بَینَ اَظْهُرِكُمْ، اُمُورُهُ ظاهِرَةٌ، وَ اَحْكامُهُ زاهِرَةٌ، وَ اَعْلامُهُ باهِرَةٌ، و زَواجِرُهُ لائِحَةٌ، وَ اَوامِرُهُ واضِحَةٌ، وَ قَدْ خَلَّفْتُمُوهُ وَراءَ ظُهُورِكُمْ، أَرَغْبَةً عَنْهُ تُریدُونَ؟ اَمْ بِغَیرِهِ تَحْكُمُونَ؟ بِئْسَ لِلظَّالمینَ بَدَلاً، وَ مَنْ یبْتَغِ غَیرَ الْاِسْلامِ دیناً فَلَنْ یقْبَلَ مِنْهُ، وَ هُوَ فِی الْاخِرَةِ مِنَ الْخاسِرینِ.

ثُمَّ لَمْ تَلْبَثُوا اِلی رَیثَ اَنْ تَسْكُنَ نَفْرَتَها، وَ یسْلَسَ قِیادَها،ثُمَّ اَخَذْتُمْ تُورُونَ وَ قْدَتَها، وَ تُهَیجُونَ جَمْرَتَها، وَ تَسْتَجیبُونَ لِهِتافِ الشَّیطانِ الْغَوِی، وَ اِطْفاءِ اَنْوارِالدّینِ الْجَلِی، وَ اِهْمالِ سُنَنِ النَّبِی الصَّفِی، تُسِرُّونَ حَسْواً فِی ارْتِغاءٍ، وَ تَمْشُونَ لِاَهْلِهِ وَ وَلَدِهِ فِی الْخَمَرِ وَ الضَّرَّاءِ، وَ نَصْبِرُ مِنْكُمْ عَلی مِثْلِ حَزِّ الْمَدی، وَ وَخْزِ السنان فی الحشا.

وَ اَنْتُمُ الانَ تَزْعُمُونَ اَنْ لااِرْثَ لَنا أَفَحُكْمَ الْجاهِلِیةِ تَبْغُونَ، وَ مَنْ اَحْسَنُ مِنَ اللَّـهِ حُكْماً لِقَومٍ یوقِنُونَ، أَفَلاتَعْلَمُونَ؟ بَلی، قَدْ تَجَلَّی لَكُمْ كَالشَّمْسِ الضَّاحِیةِ أَنّی اِبْنَتُهُ.

اَیهَا الْمُسْلِمُونَ! أَاُغْلَبُ عَلی اِرْثی؟ یابْنَ اَبی‌قُحافَةَ! اَفی كِتابِ اللَّـهِ تَرِثُ اَباكَ وَ لااَرِثُ اَبی؟ لَقَدْ جِئْتَ شَیئاً فَرِیّاً، اَفَعَلی عَمْدٍ تَرَكْتُمْ كِتابَ اللَّـهِ وَ نَبَذْتُمُوهُ وَراءَ ظُهُورِكُمْ، إذْ یقُولُ ﴿وَوَرِثَ سُلَیْمَانُ دَاوُدَ﴾ [نمل:16] وَ قالَ فیما اقْتَصَّ مِنْ خَبَرِ زَكَرِیا اِذْ قالَ: ﴿فَهَبْ لِي مِنْ لَدُنْكَ وَلِيًّا ٥ يَرِثُنِي وَيَرِثُ مِنْ آلِ يَعْقُوبَ﴾ [مریم:5–6] وَ قالَ: ﴿وَأُولُو الْأَرْحَامِ بَعْضُهُمْ أَوْلَى بِبَعْضٍ فِي كِتَابِ اللَّهِ﴾ [انفال:75] وَ قالَ ﴿يُوصِيكُمُ اللَّهُ فِي أَوْلَادِكُمْ لِلذَّكَرِ مِثْلُ حَظِّ الْأُنْثَيَيْنِ﴾ [نساء:11] وَ قالَ ﴿إِنْ تَرَكَ خَيْرًا الْوَصِيَّةُ لِلْوَالِدَيْنِ وَالْأَقْرَبِينَ بِالْمَعْرُوفِ حَقًّا عَلَى الْمُتَّقِينَ ١٨٠﴾ [بقره:180]

وَ زَعَمْتُمْ اَنْ لاحَظْوَةَ لی، وَ لااَرِثُ مِنْ اَبی، وَ لارَحِمَ بَینَنا، اَفَخَصَّكُمُ اللَّـهُ بِایةٍ اَخْرَجَ اَبی مِنْها؟ اَمْ هَلْ تَقُولُونَ: اِنَّ اَهْلَ مِلَّتَینِ لایتَوارَثانِ؟ اَوَ لَسْتُ اَنَا وَ اَبی مِنْ اَهْلِ مِلَّةٍ واحِدَةٍ؟ اَمْ اَنْتُمْ اَعْلَمُ بِخُصُوصِ الْقُرْانِ وَ عُمُومِهِ مِنْ اَبی وَابْنِ عَمّی؟ فَدُونَكَها مَخْطُومَةً مَرْحُولَةً تَلْقاكَ یوْمَ حَشْرِكَ.

فَنِعْمَ الْحَكَمُ اللَّـهُ، وَ الزَّعیمُ مُحَمَّدٌ، وَ الْمَوْعِدُ الْقِیامَةُ، وَ عِنْدَ السَّاعَةِ یخْسِرُ الْمُبْطِلُونَ، وَ لاینْفَعُكُمْ اِذْ تَنْدِمُونَ، وَ لِكُلِّ نَبَأٍ مُسْتَقَرٌّ، وَ لَسَوْفَ تَعْلَمُونَ مَنْ یأْتیهِ عَذابٌ یخْزیهِ، وَ یحِلُّ عَلَیهِ عَذابٌ مُقیمٌ.

ثم رَمت بطَرفها نحو الانصار، فقالت:

یا مَعْشَرَ النَّقیبَةِ وَ اَعْضادَ الْمِلَّةِ وَ حَضَنَةَ الْاِسْلامِ! ما هذِهِ الْغَمیزَةُ فی حَقّی وَ السِّنَةُ عَنْ ظُلامَتی؟ اَما كانَ رَسُول‌اللَّـهِ صَلَّی اللَّـهُ عَلَیهِ وَ الِهِ اَبی یقُولُ: «اَلْمَرْءُ یحْفَظُ فی وُلْدِهِ»، سَرْعانَ ما اَحْدَثْتُمْ وَ عَجْلانَ ذا اِهالَةٍ، وَ لَكُمْ طاقَةٌ بِما اُحاوِلُ، وَ قُوَّةٌ عَلی ما اَطْلُبُ وَ اُزاوِلُ.

اَتَقُولُونَ ماتَ مُحَمَّدٌ؟ فَخَطْبٌ جَلیلٌ اِسْتَوْسَعَ وَ هْنُهُ، وَاسْتَنْهَرَ فَتْقُهُ، وَ انْفَتَقَ رَتْقُهُ، وَ اُظْلِمَتِ الْاَرْضُ لِغَیبَتِهِ، وَ كُسِفَتِ الشَّمْسُ وَ الْقَمَرُ وَ انْتَثَرَتِ النُّجُومُ لِمُصیبَتِهِ، وَ اَكْدَتِ الْامالُ، وَ خَشَعَتِ الْجِبالُ، وَ اُضیعَ الْحَریمُ، وَ اُزیلَتِ الْحُرْمَةُ عِنْدَ مَماتِهِ.

فَتِلْكَ وَاللَّـهِ النَّازِلَةُ الْكُبْری وَ الْمُصیبَةُ الْعُظْمی، لامِثْلُها نازِلَةٌ، وَ لابائِقَةٌ عاجِلَةٌ اُعْلِنَ بِها، كِتابُ اللَّـهِ جَلَّ ثَناؤُهُ فی اَفْنِیتِكُمْ، وَ فی مُمْساكُمْ وَ مُصْبِحِكُمْ، یهْتِفُ فی اَفْنِیتِكُمْ هُتافاً وَ صُراخاً وَ تِلاوَةً وَ اَلْحاناً، وَ لَقَبْلَهُ ما حَلَّ بِاَنْبِیاءِ اللَّـهِ وَ رُسُلِهِ، حُكْمٌ فَصْلٌ وَ قَضاءٌ حَتْمٌ.

﴿وَمَا مُحَمَّدٌ إِلَّا رَسُولٌ قَدْ خَلَتْ مِنْ قَبْلِهِ الرُّسُلُ أَفَإِنْ مَاتَ أَوْ قُتِلَ انْقَلَبْتُمْ عَلَى أَعْقَابِكُمْ وَمَنْ يَنْقَلِبْ عَلَى عَقِبَيْهِ فَلَنْ يَضُرَّ اللَّهَ شَيْئًا وَسَيَجْزِي اللَّهُ الشَّاكِرِينَ ١٤٤﴾ [آل عمران:144]

اَیها بَنی قیلَةَ! ءَ اُهْضَمُ تُراثَ اَبی وَ اَنْتُمْ بِمَرْأی مِنّی وَ مَسْمَعٍ وَ مُنْتَدی وَ مَجْمَعٍ، تَلْبَسُكُمُ الدَّعْوَةُ وَ تَشْمَلُكُمُ الْخُبْرَةُ، وَ اَنْتُمْ ذَوُو الْعَدَدِ وَ الْعُدَّةِ وَ الْاَداةِ وَ الْقُوَّةِ، وَ عِنْدَكُمُ السِّلاحُ وَ الْجُنَّةُ، تُوافیكُمُ الدَّعْوَةُ فَلاتُجیبُونَ، وَ تَأْتیكُمُ الصَّرْخَةُ فَلاتُغیثُونَ، وَ اَنْتُمْ مَوْصُوفُونَ بِالْكِفاحِ، مَعْرُوفُونَ بِالْخَیرِ وَ الصَّلاحِ، وَ النُّخْبَةُ الَّتی انْتُخِبَتْ، وَ الْخِیرَةُ الَّتِی اخْتیرَتْ لَنا اَهْلَ الْبَیتِ.

قاتَلْتُمُ الْعَرَبَ، وَ تَحَمَّلْتُمُ الْكَدَّ وَ التَّعَبَ، وَ ناطَحْتُمُ الْاُمَمَ، وَ كافَحْتُمُ الْبُهَمَ، لانَبْرَحُ اَوْ تَبْرَحُونَ، نَأْمُرُكُمْ فَتَأْتَمِرُونَ، حَتَّی اِذا دارَتْ بِنا رَحَی الْاِسْلامِ، وَ دَرَّ حَلَبُ الْاَیامِ، وَ خَضَعَتْ نُعْرَةُ الشِّرْكِ، وَ سَكَنَتْ فَوْرَةُ الْاِفْكِ، وَ خَمَدَتْ نیرانُ الْكُفْرِ، وَ هَدَأَتْ دَعْوَةُ الْهَرَجِ، وَ اسْتَوْسَقَ نِظامُ الدّینِ، فَاَنَّی حِزْتُمْ بَعْدَ الْبَیانِ، وَاَسْرَرْتُمْ بَعْدَ الْاِعْلانِ، وَ نَكَصْتُمْ بَعْدَ الْاِقْدامِ، وَاَشْرَكْتُمْ بَعْدَ الْایمانِ؟

بُؤْساً لِقَوْمٍ نَكَثُوا اَیمانَهُمْ مِنْ بَعْدِ عَهْدِهِمْ، وَ هَمُّوا بِاِخْراجِ الرَّسُولِ وَ هُمْ بَدَؤُكُمْ اَوَّلَ مَرَّةٍ، اَتَخْشَوْنَهُمْ فَاللَّـهُ اَحَقُّ اَنْ تَخْشَوْهُ اِنْ كُنْتُمْ مُؤمِنینَ.

اَلا، وَ قَدْ أَری اَنْ قَدْ اَخْلَدْتُمْ اِلَی الْخَفْضِ، وَ اَبْعَدْتُمْ مَنْ هُوَ اَحَقُّ بِالْبَسْطِ وَ الْقَبْضِ، وَ خَلَوْتُمْ بِالدَّعَةِ، وَ نَجَوْتُمْ بِالضّیقِ مِنَ السَّعَةِ، فَمَجَجْتُمْ ما وَعَبْتُمْ، وَ دَسَعْتُمُ الَّذی تَسَوَّغْتُمْ، فَاِنْ تَكْفُرُوا اَنْتُمْ وَ مَنْ فِی الْاَرْضِ جَمیعاً فَاِنَّ اللَّـهَ لَغَنِی حَمیدٌ.

اَلا، وَ قَدْ قُلْتُ ما قُلْتُ هذا عَلی مَعْرِفَةٍ مِنّی بِالْخِذْلَةِ الَّتی خامَرْتُكُمْ، وَ الْغَدْرَةِ الَّتِی اسْتَشْعَرَتْها قُلُوبُكُمْ، وَ لكِنَّها فَیضَةُ النَّفْسِ، وَ نَفْثَةُ الْغَیظِ، وَ حَوَزُ الْقَناةِ، وَ بَثَّةُ الصَّدْرِ، وَ تَقْدِمَةُ الْحُجَّةِ، فَدُونَكُمُوها فَاحْتَقِبُوها دَبِرَةَ الظَّهْرِ، نَقِبَةَ الْخُفِّ، باقِیةَ الْعارِ، مَوْسُومَةً بِغَضَبِ الْجَبَّارِ وَ شَنارِ الْاَبَدِ، مَوْصُولَةً بِنارِ اللَّـهِ الْمُوقَدَةِ الَّتی تَطَّلِعُ عَلَی الْاَفْئِدَةِ.

فَبِعَینِ اللَّـهِ ما تَفْعَلُونَ، وَ سَیعْلَمُ الَّذینَ ظَلَمُوا اَی مُنْقَلَبٍ ینْقَلِبُونَ، وَ اَنَا اِبْنَةُ نَذیرٍ لَكُمْ بَینَ یدَی عَذابٌ شَدیدٌ، فَاعْمَلُوا اِنَّا عامِلُونَ، وَ انْتَظِرُوا اِنَّا مُنْتَظِرُونَ.

فأجابها أبوبكر عبداللَّـه بن عثمان، و قال:

یا بِنْتَ رَسُول‌اللَّـهِ! لَقَدْ كانَ اَبُوكِ بِالْمُؤمِنینَ عَطُوفاً كَریماً، رَؤُوفاً رَحیماً، وَ عَلَی الْكافِرینَ عَذاباً اَلیماً وَ عِقاباً عَظیماً، اِنْ عَزَوْناهُ وَجَدْناهُ اَباكِ دُونَ النِّساءِ، وَ اَخا اِلْفِكِ دُونَ الْاَخِلاَّءِ، اثَرَهُ عَلی كُلِّ حَمیمٍ وَ ساعَدَهُ فی كُلِّ اَمْرٍ جَسیمِ، لایُحِبُّكُمْ اِلاَّ سَعیدٌ، وَ لایُبْغِضُكُمْ اِلاَّ شَقِی بَعیدٌ.

فَاَنْتُمْ عِتْرَةُ رَسُول‌اللَّـهِ الطَّیبُونَ، الْخِیرَةُ الْمُنْتَجَبُونَ، عَلَی الْخَیرِ اَدِلَّتُنا وَ اِلَی الْجَنَّةِ مَسالِكُنا، وَ اَنْتِ یا خِیرَةَ النِّساءِ وَ ابْنَةَ خَیرِ الْاَنْبِیاءِ، صادِقَةٌ فی قَوْلِكِ، سابِقَةٌ فی وُفُورِ عَقْلِكِ، غَیرَ مَرْدُودَةٍ عَنْ حَقِّكِ، وَ لامَصْدُودَةٍ عَنْ صِدْقِكِ.

وَ اللَّـهِ ما عَدَوْتُ رَأْی رَسُولِ‌للَّـهِ، وَ لاعَمِلْتُ اِلاَّ بِاِذْنِهِ، وَ الرَّائِدُ لایكْذِبُ اَهْلَهُ، وَ اِنّی اُشْهِدُ اللَّـهَ وَ كَفی بِهِ شَهیداً، اَنّی سَمِعْتُ رَسُول‌اللَّـهِ یقُولُ: «نَحْنُ مَعاشِرَ الْاَنْبِیاءِ لانُوَرِّثُ ذَهَباً وَ لافِضَّةً، وَ لاداراً وَ لاعِقاراً، وَ اِنَّما نُوَرِّثُ الْكِتابَ وَ الْحِكْمَةَ وَ الْعِلْمَ وَ النُّبُوَّةَ، وَ ما كانَ لَنا مِنْ طُعْمَةٍ فَلِوَلِی الْاَمْرِ بَعْدَنا اَنْ یحْكُمَ فیهِ بِحُكْمِهِ».

وَ قَدْ جَعَلْنا ما حاوَلْتِهِ فِی الْكِراعِ وَ السِّلاحِ، یقاتِلُ بِهَا الْمُسْلِمُونَ وَ یجاهِدُونَ الْكُفَّارَ، وَ یجالِدُونَ الْمَرَدَةَ الْفُجَّارَ، وَ ذلِكَ بِاِجْماعِ الْمُسْلِمینَ، لَمْ اَنْفَرِدْ بِهِ وَحْدی، وَ لَمْ اَسْتَبِدْ بِما كانَ الرَّأْی عِنْدی،

وَ هذِهِ حالی وَ مالی، هِی لَكِ وَ بَینَ یدَیكِ، لاتَزْوی عَنْكِ وَ لانَدَّخِرُ دُونَكِ، وَ اَنَّكِ، وَ اَنْتِ سَیدَةُ اُمَّةِ اَبیكِ وَ الشَّجَرَةُ الطَّیبَةُ لِبَنیكِ، لایدْفَعُ مالَكِ مِنْ فَضْلِكِ، وَ لایوضَعُ فی فَرْعِكِ وَ اَصْلِكِ، حُكْمُكِ نافِذٌ فیما مَلَّكَتْ یدای، فَهَلْ‌ترین اَنْ اُخالِفَ فی ذاكَ اَباكِ (صَلَّی اللَّـهُ عَلَیهِ وَ الِهِ وَ سَلَّمَ).

فقالت: سُبْحانَ‌اللَّـهِ، ما كانَ اَبی رَسُولُ اللَّـهِ عَنْ كِتابِ اللَّـهِ صادِفاً، وَ لالِاَحْكامِهِ مُخالِفاً، بَلْ كانَ یتْبَعُ اَثَرَهُ، وَ یقْفُو سُوَرَهُ، اَفَتَجْمَعُونَ اِلَی الْغَدْرِ اِعْتِلالاً عَلَیهِ بِالزُّورِ، وَ هذا بَعْدَ وَفاتِهِ شَبیهٌ بِما بُغِی لَهُ مِنَ الْغَوائِلِ فی حَیاتِهِ، هذا كِتابُ اللَّـهِ حُكْماً عَدْلاً وَ ناطِقاً فَصْلاً، یقُولُ: «یرِثُنی وَ یرِثُ مِنْ الِ‌یعْقُوبَ»، وَ یقُولُ: «وَ وَرِثَ سُلَیمانُ داوُدَ».

بَینَ عَزَّ وَ جَلَّ فیما وَزَّعَ مِنَ الْاَقْساطِ، وَ شَرَعَ مِنَ الْفَرائِضِ وَالْمیراثِ، وَ اَباحَ مِنْ حَظِّ الذَّكَرانِ وَ الْاِناثِ، ما اَزاحَ بِهِ عِلَّةَ الْمُبْطِلینَ وَ اَزالَ التَّظَنّی وَ الشُّبَهاتِ فِی الْغابِرینَ، كَلاَّ بَلْ سَوَّلَتْ لَكُمْ اَنْفُسُكُمْ اَمْراً، فَصَبْرٌ جَمیلٌ وَ اللَّـهُ الْمُسْتَعانُ عَلی ما تَصِفُونَ.

فقال أبوبكر: صَدَقَ اللَّـهُ وَ رَسُولُهُ وَ صَدَقَتْ اِبْنَتُهُ، مَعْدِنُ الْحِكْمَةِ، وَ مَوْطِنُ الْهُدی وَ الرَّحْمَةِ، وَ رُكْنُ الدّینِ، وَ عَینُ الْحُجَّةِ، لااَبْعَدُ صَوابَكِ وَ لااُنْكِرُ خِطابَكِ، هؤُلاءِ الْمُسْلِمُونَ بَینی وَ بَینَكِ قَلَّدُونی ما تَقَلَّدْتُ، وَ بِاتِّفاقٍ مِنْهُمْ اَخَذْتُ ما اَخَذْتُ، غَیرَ مَكابِرٍ وَ لامُسْتَبِدٍّ وَ لامُسْتَأْثِرٍ، وَ هُمْ بِذلِكَ شُهُودٌ.

فالتفت فاطمة علیهاالسلام الی النساء، و قالت: مَعاشِرَ الْمُسْلِمینَ الْمُسْرِعَةِ اِلی قیلِ الْباطِلِ، الْمُغْضِیةِ عَلَی الْفِعْلِ الْقَبیحِ الْخاسِرِ، اَفَلاتَتَدَبَّرُونَ الْقُرْانَ اَمْ عَلی قُلُوبٍ اَقْفالُها، كَلاَّ بَلْ رانَ عَلی قُلُوبِكُمْ ما اَسَأْتُمْ مِنْ اَعْمالِكُمْ، فَاَخَذَ بِسَمْعِكُمْ وَ اَبْصارِكُمْ، وَ لَبِئْسَ ما تَأَوَّلْتُمْ، وَ ساءَ ما بِهِ اَشَرْتُمْ، وَ شَرَّ ما مِنْهُ اِعْتَضْتُمْ، لَتَجِدَنَّ وَ اللَّـهِ مَحْمِلَهُ ثَقیلاً، وَ غِبَّهُ وَبیلاً، اِذا كُشِفَ لَكُمُ الْغِطاءُ، وَ بانَ ما وَرائَهُ الضَّرَّاءُ، وَ بَدا لَكُمْ مِنْ رَبِّكُمْ ما لَمْ تَكُونُوا تَحْتَسِبُونَ، وَ خَسِرَ هُنالِكَ الْمُبْطِلُونَ.

ثم عطفت علی قبر النبی صلی اللَّـه علیه و آله، و قالت:

قَدْ كانَ بَعْدَكَ اَنْباءٌ وَهَنْبَثَةٌ

لَوْ كُنْتَ شاهِدَها لَمْ تَكْثِرِ الْخُطَبُ

اِنَّا فَقَدْناكَ فَقْدَ الْاَرْضِ وابِلَها

وَ اخْتَلَّ قَوْمُكَ فَاشْهَدْهُمْ وَ لاتَغِبُ

وَ كُلُّ اَهْلٍ لَهُ قُرْبی وَ مَنْزِلَةٌ

عِنْدَ الْاِلهِ عَلَی الْاَدْنَینِ مُقْتَرِبُ

اَبْدَتْ رِجالٌ لَنا نَجْوی صُدُورِهِمُ

لمَّا مَضَیتَ وَ حالَتْ دُونَكَ التُّرَبُ

تَجَهَّمَتْنا رِجالٌ وَ اسْتُخِفَّ بِنا

لَمَّا فُقِدْتَ وَ كُلُّ الْاِرْثِ مُغْتَصَبُ

وَ كُنْتَ بَدْراً وَ نُوراً یسْتَضاءُ بِهِ

عَلَیكَ تنْزِلُ مِنْ ذِی الْعِزَّةِ الْكُتُبُ

وَ كانَ جِبْریلُ بِالْایاتِ یؤْنِسُنا

فَقَدْ فُقِدْتَ وَ كُلُّ الْخَیرِ مُحْتَجَبُ

فَلَیتَ قَبْلَكَ كانَ الْمَوْتُ صادِفُنا

لَمَّا مَضَیتَ وَ حالَتْ دُونَكَ الْكُتُبُ.

tarçumai toçikiji xutba

Hamdu sipos Xudojro bar on ci arzonī doşt, va şukr Ūro dar on ci ilhom farmud, va sanovu şukr bar Ū bar on ci peş firistod, az ne'mathoi farovone, ki xalq farmud va atojoi gustardae, ki e'to kard, va minnathoi beşumore, ki arzonī doşt, nihojati on az podoş farotar va domanai on to abad az idrok durtar ast, va mardumonro faro xond, to bo şukrguzoriji onho ne'mathoro zijoda gardonad, va bo gustardagiji onho mardumro ba siposguzoriji xud mutavaççeh soxt, va bo da'vat namudan ba in ne'matho onhoro ducandon kard.

Va guvohī mediham, ki ma'bude çuz Xudovand nest va şarike nadorad, ki in amri buzurge ast, ki ixlosro ta'vili on va qalbhoro mutazammini vasli on soxt, va dar peşgohi tafakkuru andeşa şinoxti onro oson namud; Xudovande, ki caşmho az didanaş boz monda, va zabonho az vasfaş notavon, va avhomu xajolot az darki Ū oçiz hastand.

Mavçudotro xalq farmud biduni on ki az moddae mavçud şavand, va onhoro padid ovard biduni on ki az qolabe pajravī kunand, onhoro ba qudrati xeş eçod va ba muştaş padid ovard, be on ki dar soxtani onho nijoze doşta va dar tasvirgariji onho foidae barojaş vuçud doşta boşad, çuz tasbiti hikmataş va ogohī bar toataş, va izhori qudrati xud, va şinosoiji rohi ubudijat va giromidoşti da'vataş, ongoh bar toataş podoş va bar ma'sijataş azob muqarrar doşt, to bandagonaşro az neqmataş boz dorad va ononro ba sūi bihiştaş rahnamun gardad.

Va guvohī mediham, ki padaram - Muhammad, banda va firistodai Ūst, ki qabl az firistoda şudan ūro intixob, va qabl az barguzidan nomi pajombarī bar ū nihod, va qabl az mab'us şudan ūro barangext, on hangom ki maxluqot dar hiçobi ƣajbat buda, va dar nihojati torikiho ba sar burda, va dar sarhaddi nestī qaror doştand, ūro barangext ba xotiri ilmaş ba oqibati korho va ihotaaş ba havodisi zamon va şinosoiji komilaş ba vuqu'i muqaddarot.

Ūro barangext to amraşro komil va hukmi qat'ijaşro imzo va muqaddarotaşro içro namojad, va on hazrat ummathoro did, ki dar oinhoi muxtalife qaror doşta, va dar peşgohi otaşhoi afruxta mu'takif va buthoi taroşidaşudaro parastanda, va Xudovande, ki şinoxti on dar fitrataşon qaror doradro munkirand.

Pas Xudoi buzurg ba vasilai padaram - Muhammad sallallohu alajhi va olih torikihoi onro ravşan, va muşkiloti qalbhoro bartaraf, va mavone'i ru'jati didahoro az mijon bardoşt, va bo hidojat dar mijoni mardum qijom karda, ononro az gumrohī rahonid, va binojaşon karda, va eşonro ba dini ustuvoru muhkam rahnamun şuda, va ba rohi rost da'vat namud. To hangome, ki Xudovand ūro ba sūi xud faro xond, faro xondane az rūi mehrubonī va ozodī va raƣbatu majl, pas on hazrat az rançi in dunjo dar osoiş buda va fariştagoni nekūkor dar atrofi ū qaror doşta va xuşnudiji Parvardigori omurzanda ūro farogirifta, va dar çavori rahmati Ū qaror dorad, pas durudi Xudo bar padaram, pajƣambar va aminaş va behtarini xalq va barguzidaaş bod, va salomu rahmatu barakoti Ilohī bar ū bod!

Ongoh hazrati fotima alajho salom rū ba mardum karda farmud:

Şumo ej bandagoni Xudo, parcamdoroni amr va nahji Ū, va homiloni din va vahji Ū, va eminhoi Xudo bar jakdigar va muballiƣoni Ū ba sūi ummathoed, zimomdori haq dar mijoni şumo buda, va pajmone ast, ki az peşopeş ba sūi tu firistoda va boqimondae ast, ki baroi şumo boqī guzordaast:

On kitobi gujoi Ilohī va Qur'oni rostgū va nuri furuzon va şuoi duraxşon ast, ki bajon va huççathoi on ravşan, asrori botiniji on oşkor, zavohiri on çilvagar ast, pajravoni on mavridi ƣibtai çahonijon buda, va tabaijat az ū xuşnudiji Ilohiro bois megardad, va şunidani on rohi naçot ast. Ba vasilai on metavon ba huççathoi nuroniji Ilohī, va voçibote, ki tafsir şuda, va muharramote, ki az irtikobi on man' gardida, va niz ba guvohihoi çilvagaraş va burhonhoi kofiaş va fazoili pisandidaaş va ruxsathoi baxşidaşudaaş va qavonini voçibaş dast joft.

Pas, Xudoi buzurg imonro baroi pok kardani şumo az şirk, va namozro baroi pok namudani şumo az takabbur, va zakotro baroi tazkijai nafs va afzoişi rūzī, va rūzaro baroi tasbiti ixlos, va haçro baroi istehkomi din, va adoltvarziro baroi iltijomi qalbho, va itoati mo xonadonro baroi nazm joftani millatho va imomatamonro baroi rahoī az tafriqa va çihodro baroi izzati Islom va sabrro baroi kumak dar ba dast ovardani podoş qaror dod.

Va amri ba ma'rufro baroi maslihati çome'a, va nekī ba padaru modarro baroi rahoī az ƣazabi Ilohī, va silai arhomro baroi tulonī şudani umr va afzoişi çam'ijat va qisosro vasilai hifzi xunho va vafo ba nazrro baroi dar ma'razi maƣfirati Ilohī qaror giriftan, va diqqat dar kajlu vaznro baroi raf'i kamfurūşī muqarrar farmud.

Va nahj az şarobxoriro baroi pokizagī az ziştī, va hurmati nisbati noravo dodanro baroi dur naşudan az rahmati Ilohī, va tarki duzdiro baroi pokdomanī qaror dod, va şirkro harom kard to dar jagonaparastī xolis şavand.

Pas onguna ki şoista ast az Xudo bitarsed, va az dunjo naraved çuz on ki musulmon boşed, va Xudoro dar on ci ba on amr karda va az on bozdoşta itoat namoed, hamono ki faqat donişmandon az Xudo metarsand.

Ongoh farmud:

Ej mardum! bidoned, ki man Fotima va padaram Muhammad ast, on ci ibtido gūjam dar pojon niz megūjam, guftoram ƣalat nabuda va zulme dar on nest, pajƣambare az mijoni şumo barangexta şud, ki rançhoi şumo bar ū garon omada va dilsūz bar şumost, va bar mu'minon mehrubonu atuf ast.

Pas agar ūro bişnosed medoned ki ū dar mijoni zanon padari man buda, va dar mijoni mardon barodari pisaramaki man ast, ci neku buzurgvore ast, kase ki man in nisbatro bo ū doram.

Risolati xudro bo inzor ançom dod, az partgohi muşrikon kanoragirī karda, şamşer bar farqaşon navoxt, gulūjaşonro girifta va bo hikmatu pandu andarzi nekū ba sūi Parvardigoraşon da'vat namud, dar hole ki buthoro nobud mesoxt, va sari kinatuzonro meşikast, to çam'aşon parokanda şuda va az majdon gurextand.

To ongoh ki subhi ravşan az pardai şab baromad, va haq niqob az cehra barkaşid, zimomdori din ba suxan daromad va farjodi şajtonho xomūş gardid, xori nifoq az sari roh bardoşta şud va girehhoi kufru tafriqa az ham çudo gaşt, va dahonhoi şumo ba kalimai ixlos boz şud, dar mijoni gurūhe ki sapedrū va şikam bapuştcasbida budand.

Va şumo bar kanorai partgohe az otaş qaror doşta, va monandi çur'ae ob buda va dar ma'razi tama'i tammo'on qaror doşted, hamcun otaşzanae buded, ki bilofosila xomūş megardid, lagadkūbi ravandagon buded, az obe menūşided, ki şuturon onro olūda karda budand, va az pūsti daraxton ba unvoni xurok istifoda mekarded, xoru matrud buded, metarsided, ki mardumone ki dar atrofi şumo budand şumoro birabojand, to Xudoi taolo ba'd az cunin holote şumoro ba dasti on hazrat naçot dod, ba'd az on ki az dasti qudratmandon va gurghoi arab va sarkaşoni ahli kitob norohatiho kaşided.

Hargoh otaşi çang barafruxtand, Xudovand xomūşaş namuda, jo har hangom, ki şajton sar barovard jo aƶdahoe az muşrikin dahon boz kard, Pajƣambar barodaraşro dar komi on afkand, va ū to zamone, ki sari ononro ba zamin namekuft va otaşi onhoro ba obi şamşeraş xomūş namekard, boz namegaşt, farsuda az taloş dar rohi Xudo, kūşida dar amri Ū, nazdik ba Pajombari Xudo, sarvare az avlijoi Ilohī, doman ba kamar basta, nasihatgar, taloşgar va kūşişkunanda bud, va dar rohi Xudo az malomati malomatkunanda nameharosid.

Va in hangomae bud, ki şumo dar osoiş zindagī mekarded, dar bistari amn mutana''im buded, va dar intizor ba sar meburaded, to norohatiho moro darbar girad, va gūş ba zangi axbor buded, va hangomi korzor aqabgard mekarded, va ba hangomi nabard firor menamuded.

Va on goh, ki Xudovand baroi Pajombaraş xonai anbijo va oromgohi asfijoro barguzid, nişonahoi nifoq dar şumo zohir gaşt va çomai din kuhna, va sukuti gumrohon şikasta va pastrutbagon bo qadru manzalat gardida, va şuturi nozparvardai ahli botil ba sado daromad, va dar xonahojaton biomad, va şajton sari xeşro az maxfigohi xud berun ovard, va şumoro faroxond, muşohida kard posuxgūi da'vati ū hasted, va baroi fireb xūrdan omodaed, on goh az şumo xost, ki qijom kuned, va muşohida kard, ki ba osonī in korro ançom medihed, şumoro ba ƣazab vodoşt, va did ƣazabnok hasted, pas bar şuturoni digaron nişon zaded, va bar cize ki sahmi şumo nabud, vorid şuded.

In dar hole bud, ki zamone naguzaşta bud va mavzei şikofi zaxm hanuz vase' bud va çarohat iltijom najofta va Pajombar ba qabr suporida naşuda bud, bahona ovarded, ki az fitna meharosed, ogoh boşed, ki dar fitna qaror giriftaed, va ba rostī çahannam kofironro ihota namudaast.

In kor az şumo baid bud, va cī tavr in korro karded, ba kuço rūj meovarded, dar hole ki kitobi Xudo rūjorūi şumost, umuraş ravşan, ahkomaş duraxşon, nişonahoi hidojataş zohir, haromhojaş huvajdo va amrhojaş vozeh ast, vale onro puşti sar andoxted, ojo beraƣbatī ba onro xohoned? Jo ba ƣajri Qur'on hukm mekuned? Ki in baroi zolimon badali bade ast va har kas ƣajr az Islom dinero çūjo boşad az ū pazirufta naşuda va dar oxirat az zijonkoron xohad bud.

On goh on qadar dirang nakarded, ki in dili ramida orom girad, va kaşidani on sahl gardad, pas otaşgirahoro afruxtatar karda, va ba otaş doman zaded to onro şu'lavar sozed, va baroi içobati nidoi şajton, va baroi xomūş kardani nurhoi dini ravşani Xudo, va az bajn burdani sunnathoi Pajombari barguzida omoda buded, ba bahonai xūrdan, kafi şirro zeri lab pinhon mexūred, va baroi xonavoda va farzandoni ū dar puşti teppahoju daraxton kamin girifta va roh merafted, va mo bojad bar in umur, ki hamcun xançari burron va furū raftani najza dar şikam ast, sabr kunem.

Va şumo aknun gumon mebared, ki baroi mo irse nest, ojo xohoni hukmi çohilijat hasted, va baroi ahli jaqin cī hukme bolotar az hukmi Xudovand ast, ojo namedoned? Dar hole ki baroi şumo hamonandi oftobi duraxşon ravşan ast, ki man duxtari ū hastam!

Ej musulmonon! Ojo sazovor ast, ki irsi padaramro az man bigirand? Ej pisari Abiquhofa, ojo dar kitobi Xudost, ki tu az padarat irs barī, dar hole ki man az irsi padaram mahrum boşam?! Amri toza va zişte ovardī! Ojo ogohona kitobi Xudoro tark karda va puşti sar meandozed?! Ojo Qur'on namegūjad: «Sulajmon az Dovud irs burd», va dar mavridi xabari Zakarijo on goh ki guft: «Parvardigoro! Maro farzande inojat farmo to az man va xonadoni Ja'qub irs barad», va farmud: «Va xeşovandoni rahimī ba jakdigar sazovortar az digaronand» va farmuda: «Xudoi Ta'olo ba şumo dar borai farzandon suporiş mekunad, ki sahmi pisar du barobari duxtar ast», va mefarmojad: «Hangome, ki margi jake az şumo faro rasad, bar şumo navişta şudaast, ki baroi padaronu modaronu nazdikon vasijat kuned, va in hukmi haqqe ast baroi parhezgoron!»?!


Va şumo gumon mebared, ki maro bahrae nabuda va sahme az irsi padaram nadoram?! Ojo Xudovand ojate ba şumo nozil kardaast, ki padaramro az on xoriç soxtaast?! Jo megūed: ahli du din az jakdigar irs namebarand?! Ojo manu padaramro az ahli jak din namedoned?! Va jo şumo ba ommu xossi Qur'on az padaru pisaramakam ogohtared?! Inak in tu va in şutur, şuture mahorzada va rahlnihoda şuda, bargiru bibar, bo tu dar rūzi qijomat muloqot xohad kard.

Cī nek dovare ast Xudovand va nekū dodxohe ast Pajombar(!), va cī nekū va'dagohe ast qijomat, va dar on soat va on rūz ahli botil zijon mebarand va puşajmonī ba şumo sūde namerasonad, va baroi har xabare qarorgohe ast, pas, xohed donist, ki azobi xorkunanda bar sar kiho furud xohad omad va azobi çovidona kiro şomil meşavad.

On goh ba tarafi ansor rūj karda farmud:

Ej gurūhi nuqabo, va ej bozuvoni millat, ej hofizoni Islom! In za'fu ƣaflat az haqqi man va in sahlingorī az dodxohiji man caro? Ojo padaram - Pajombar, namefarmud: «Hurmati har kas dar farzandoni ū hifz meşavad»?! Cī ba sur'at murtakibi in a'mol şuded, va cī bo açala in buzi loƣar, ob az dahonu dimoƣi ū furū rext, dar surate, ki şumoro toqatu tavon bar on ci dar rohi on mekūşem hast, va nerū baroi himojati man dar in mutoliba va qasdam meboşad.

Ojo megūed, Muhammad sallallohu alajhi va olih padrudi hajot guft, in musibate ast buzurg va dar nihojati vus'at, şikofi on bisjor, darzi dūxtai on şikofta, zamin dar ƣijobi ū sarosar torik gardid va sitoragon befurūƣ, orzūho ba noumedī garoid, kūhho az çoj furū rext, hurmatho pojmol şud va ehtirome baroi kase pas az vafoti ū boqī namond.

Ba Xudo savgand! ki in musibat buzurgtar va balija azimtar ast, ki hamcun on musibate nabuda va baloi çongudoze dar in dunjo ba pojai on namerasad, kitobi Xudo onro oşkor kardaast, kitobi Xudoe, ki dar xonahojaton, va dar maçolisi şabonaju rūzonaaton, oromu baland, va bo tilovatu xonandagī onro mexoned, in baloe ast, ki peş az in ba anbijo va firistodaşudagon vorid şudaast, hukme ast hatmī, va qazoe ast qat'ī!

Xudovand mefarmojad:

Muhammad pajombare ast, ki peş az ū pajombaroni digare darguzaştand, pas agar ū bimirad va jo kuşta gardad ba aqib barmegarded? va on kas ki ba aqib bargardad ba Xudo zijone namerasonad va Xudo şukrkunandagonro podoş xohad dod!» [surai Oli Imron, ojati 144]

Ej pisaroni qila - gurūhi ansor - ojo nisbat ba merosi padaram mavridi zulm voqe' şavam dar hole ki maro mebined va suxani maro meşunaved, doroi ançumanu içtimo'ed, sadoi da'vati maro hamagon şunida va az holam ogohī dored, va doroi nafarotu zaxiraed va doroi abzoru quvvaed, nazdi şumo silohu zirihe sipar hast, sadoi da'vati man ba şumo merasad, vale çavob namedihed va nolai farjodxohiamro şunida, vale ba farjodam namerased, dar hole ki ba şuçoat ma'ruf va ba xajru saloh mavsuf meboşed, va şumo barguzidagone buded, ki intixob şuda va muntaxabone, ki baroi mo Ahli Bajt barguzida şuded!

Bo arab pajkor karda va mutahammili rançu şiddatho şuded, va bo ummatho razm namuda va bo pahlavonon ba nabard barxosted, hameşa farmondeh budem va şumo farmonbardor, to osijobi Islom ba gardiş aftod va pistoni rūzgor ba şir omad va na'rahoi şirkomez xomūş şuda va degi tama'u tuhmat az çūş aftod va otaşi kufr xomūş va da'vati nidoi harçu març orom girift va nizomi din komilan radif şud, pas, caro ba'd az iqroraton ba imon hajron şuda, va pas az oşkorī xudro maxfī gardonded va ba'd az peşqadamī aqib nişasted va ba'di imon şirk ovarded?!

Voj bar gurūhe ki ba'd az pajmon bastan onro şikastand, va xostand Pajombarro ixroç kunand, bo on ki onon çangro oƣoz namudand, ojo az onon haros dored, dar hole ki Xudo sazovor ast, ki az Ū biharosed, agar mu'mined!

Ogoh boşed mebinam, ki ba tanosoiji çovidona dil doda, va kasero ki sazovori zimomdorī budro dur soxtaed, bo rohattalabī xilvat karda, va az tangnoi zindagī ba faroxnoi on rasidaed, dar asari on on ciro hifz karda budedro az dahon berun rexted va on ciro furū burda budedro boz gardonded. Pas, bidoned agar şumo va har kase ki dar zamin ast kofir şaved, Xudoi buzurg az hamagon benijozu sutudaast!

Ogoh boşed! On ci guftam bo şinoxti komilam bud, ba sustiji padidomada dar axloqi şumo, va bevfoī va najrangi eçodşuda dar qalbhoi şumo, vale inho çūşişi dili andūhgin va berun rextani xaşmu ƣazab ast va on ci qobili tahammulam nest, va çūşişi sinaam va bajoni dalelu burhon, pas xilofatro bigired, vale bidoned, ki puşti in şuturi xilofat zaxm ast va poi on sūroxu obilador, oru nangaş boqī va nişon az ƣazabi Xudo va nangi abadī dorad, va ba otaşi şu'lavari Xudo ki bar qalbho ihota mejobad pajvasta ast!

On ci mekuned dar barobari caşmi binoi Xudovand qaror doşta va onon ki sitam kardand, ba zudī medonand, ki ba kadom bozgaştgohe bozxohand gaşt, va man duxtari kase hastam, ki şumoro az azobi dardnoki Ilohie, ki dar peş dored xabar dod, pas, harci xohed bikuned va mo ham kori xudro mekunem, va şumo muntazir bimonedu mo ham dar intizor ba sar mebarem!

On goh Abubakr çavob dod:

Ej duxtari Rasuli Xudo! Padari tu bar mu'minin mehrubon va buzurgvoru raufu rahim, va bar kofiron azobi dardnok va iqobi buzurg bud, agar ba nasabi ū nigarem, ū dar mijoni zanonamon padari tu, va dar mijoni dūston, barodari şavhari tu ast, ki vajro bar har dūste bartarī dod, va ū niz dar har kori buzurge Pajƣambarro jorī namud, çuz saodatmandon şumoro dūst namedorand, va tanho badkoron şumoro duşman meşumorand.

Pas, şumo xonadoni Pajƣambar, pokoni barguzidagoni çahon buda, va moro ba xajr rohnamo, va ba sūi bihişt rahnamun buded, va tu ej bartarini zanon va duxtari bartarini pajombaron, dar guftorat sodiq, dar aql farovon peşqadam buda, va hargiz az haqqat bozdoşta naxohī şud va az guftori sodiqat mone'e eçod naxohad gardid.

Va ba Xudo savgand! Az ra'ji Pajƣambar qadame farotar naguzoşta, va çuz bo içozati ū iqdom nakardaam, va peşravi qavm ba onon durūƣ namegūjad va Xudoro guvoh megiram, ki behtarin guvoh ast, az Pajƣambar şunidam, ki farmud: «Mo gurūhi pajombaron dinoru dirhamu xonaju mazraa irs nameguzorem, va tanho kitobu hikmatu ilmu nabuvvatro ba irs menihem, va on ci az mo boqī memonad, dar ixtijori valiji amri ba'd az most, ki har hukme, ki bixohad dar on binamojad!»

Va mo on ciro ki mexohī dar rohi xaridi aspu asliha qaror dodem, to musulmonon bo on korzor karda va bo kuffor çihod namuda va bo sarakaşoni badkor çidol kunand, va in tasmim ba ittifoqi tamomi musulmonon bud, va tanho dast ba in kor nazadam, va dar ra'ju nazaram mustabiddona amal nanamudam!

Va in holi manu in amvoli man ast, ki baroi tu va dar ixtijori tust, va az tu dareƣ nameşavad va baroi şaxsi digare zaxira naşuda, tuī sarvari bonuvoni ummati padarat, va daraxti borvaru pok baroi farzandonat, fazoilat inkor naşuda, va az şoxaju soqaat furū nihoda namegardad, hukmat dar on ci man moliki on hastam nofiz ast, ojo mepisandī ki dar in zamina muxolifi suxani padarat amal kunam?!


Hazrati Fotima alajho salom farmud:

Poku munazzah ast Xudovand, padaram Pajƣambar, az kitobi Xudo rўjgardon nabud va bo ahkomaş muxolifat namenamud, balki pajravi on bud va ba ojoti on amal menamud! Ojo mexohed hamagī bo najrangu makr, ūro muttaham namoed, va in kor ba'd az rehlati ū monandi domhoe ast, ki dar zamoni hajotaş barojaş gustarda şud, in kitobi Xudost ki hokime ast odil, va notiqe ast, ki bajni haqqu botil çudoī meandozadu mefarmojad: - Zakarijo guft: Xudojo! farzande ba man deh, ki - «Az man va xonadoni Ja'qub irs barad», va mefarmojad: «Sulajmon az Dovud irs burd».

Va Xudovand dar sahmijahoe, ki muqarrar kard va maqodire, ki dar irs ta'jin farmud va bahrahoe, ki baroi mardonu zanon qaror dod, tavzehoti kofī doda, ki bahonahoi ahli botil va gumonhoju şubahotro to rūzi qijomat zoil farmudaast, na cunin ast, balki havohoi nafsoniji şumo rohero peşi pojaton qaror doda va çuz sabri zebo corae nadoram va Xudovand dar on ci mekuned jovari most!


Abubakr guft:

"Xudo va Pajƣambaraş rost gufta, va duxtari ū niz, ki ma'dani hikmat va çojgohi hidojatu rahmat va rukni din va sarcaşmai huççatu dalel meboşad va rost megūjad, suxani haqqatro dur naafkanda va guftoratro inkor namekunam, in musulmonon bajni manu tu hokim hastand, va onon in hukumatro ba man suporidand, va ba tasmimi onho in mansabro paziruftam, na mutakabbir buda va na mustabid ba ra'j hastam, va na cizero baroi xud bardoştaam va inon hamagī guvohu şohidand."

On goh hazrati Fotima ba mardum rūj karda farmud:

Ej musulmonon(!) ki baroi şunidani harfhoi behuda şitobon buda va kirdori ziştro nodida megired, ojo dar Qur'on nameandeşed, jo bar dilho muhr zada şudaast?! Na cunin ast, balki a'moli ziştaton bar dilhojaton tiragī ovarda va gūşhoju caşmonatonro faro girifta, va bisjor bad ojoti Qur'onro ta'vil karda va bad rohero ba ū nişon doda, va bo bad cize muoviza namuded, ba Xudo savgand! tahammuli in bor barojaton sangin va oqibataş pur az vizru vabol ast, on goh ki pardaho kanor ravad va zijonhoi on ravşan gardad va on ciro ki hisob namekarded va baroi şumo oşkor gardad, onçost, ki ahli botil zijonkor gardand!


Sipas on hazrat ba sūi qabri Pajƣambar rū kardu bo zaboni şe'r gilojae namud, ki mazmuni on cunin ast:

Ba'd az tu xabarho va masoile peş omad, ki agar budī oncunon buzurg çilva namekard.

Mo turo az dast dodem, monandi sarzamine, ki az boron mahrum gardid va qavmi tu parokanda şudand, bijo bingar, ki cī guna az roh beroha gaştand.

Har xonadone ki nazdi Xudo manzalatu maqome doşt, nazdi begonagon niz muhtaram bud, ƣajr az mo.

Mardone cand az ummati tu hamin ki raftī va pardai xoki bajni movu tu hoil şud, asrori sinahoro oşkor kardand.

Ba'd az tu mardon digar az mo rūj bargardonda va xafifamon namudand va merosamon duzdida şud.

Tu mohi şabi cahordah va caroƣi nurbaxşe budī, ki az çonibi Xudovand bar tu kitobho nozil megardid.

Çabrail bo ojoti Ilohī munisi mo bud va ba'd az tu tamomi xajrho pūşida şud.

Ej koş peş az tu murda budem, on goh ki raftiju xok turo dar zeri xud pinhon kard.[33]

Barxe kitobho baroi in xutba idomae naql kardaand, ki hazrati Zahro (s) pas az bozgaşt ba xona az hazrati Alī (a) giloja kard.[34] Barxe in baxşi sanadro az ma'sum nadonista va onro mursal donistaand. Iddae az olimoni dinī niz mazmuni onro napaziruftaand.[35]

matni arabiji xutba

یابْنَ اَبیطالِبٍ! اِشْتَمَلْتَ شِمْلَةَ الْجَنینِ، وَ قَعَدْتَ حُجْرَةَ الظَّنینِ، نَقَضْتَ قادِمَةَ الْاَجْدَلِ، فَخانَكَ ریشُ الْاَعْزَلِ.

هذا اِبْنُ اَبی قُحافَةَ یبْتَزُّنی نِحْلَةَ اَبی وَ بُلْغَةَ ابْنَی! لَقَدْ اَجْهَرَ فی خِصامی وَ اَلْفَیتُهُ اَلَدَّ فی كَلامی حَتَّی حَبَسَتْنی قیلَةُ نَصْرَها وَ الْمُهاجِرَةُ وَصْلَها، وَ غَضَّتِ الْجَماعَةُ دُونی طَرْفَها، فَلا دافِعَ وَ لامانِعَ، خَرَجْتُ كاظِمَةً، وَ عُدْتُ راغِمَةً.

اَضْرَعْتَ خَدَّكَ یوْمَ اَضَعْتَ حَدَّكَ، اِفْتَرَسْتَ الذِّئابَ وَ افْتَرَشت التُّرابَ، ما كَفَفْتَ قائِلاً وَ لااَغْنَیتَ باطلاً وَ لاخِیارَ لی، لَیتَنی مِتُّ قَبْلَ هَنیئَتی وَ دُونَ ذَلَّتی، عَذیرِی اللَّـهُ مِنْكَ عادِیاً وَ مِنْكَ حامِیاً.

وَیلای فی كُلِّ شارِقٍ، وَیلای فی كُلِّ غارِبٍ، ماتَ الْعَمَدُ وَ وَهَنَ الْعَضُدُ، شَكْوای اِلی اَبی وَ عَدْوای اِلی رَبّی، اَللَّـهُمَّ اِنَّكَ اَشَدُّ مِنْهُمْ قُوَّةً وَ حَوْلاً، وَ اَشَدُّ بَأْساً وَ تَنْكیلاً.

فقال امیرالمؤمنین علیه السلام: لا وَیلَ لَكِ، بَلِ الْوَیلُ لِشانِئِكِ، نَهْنِهْنی عَنْ وُجْدِكِ، یا اِبْنَةَ الصَّفْوَةِ وَ بَقِیةَ النُّبُوَّةِ، فَما وَنَیتُ عَنْ دینی، وَ لااَخْطَأْتُ مَقْدُوری، فَاِنْ كُنْتِ تُریدینَ الْبُلْغَةَ فَرِزْقُكِ مَضْمُونٌ، وَ كَفیلُكِ مَأْمُونٌ، وَ ما اُعِدَّ لَكِ اَفْضَلُ مِمَّا قُطِعَ عَنْكِ، فَاحْتَسِبِی اللَّـهَ. فقالت: حَسْبِی اللَّـهُ، و أمْسَكَتْ.

tarçumai toçikiji xutba

On goh hazrati fotima (s) ba xonai bozgaşt va hazrati Alī (a) dar intizori ū ba sar burda va muntaziri tului oftobi çamolaş bud, vaqte dar xona orom girift ba Amirulmu'minin Alī (a) guft:

Ej pisari Abutolib! hamonandi çanin dar şikami modar pardanişin şuda, va dar xonai ittihom ba zamin nişastaī, şohparho şohinro şikasta va holo on ki parhoi kucak ham dar parvoz ba tu xijonat xohad kard.

In pisari Abuquhofa ast, ki hadjai padaram va mojai zindagiji du pisaramro az man giriftaast, bo kamoli ravşanī bo man duşmanī kard, va man ūro dar suxan guftan bo xud bisjor laçuçu kinatuz didam, to on ki ansor himojataşonro az man boz doşta va muhoçiron joriaşonro az man dareƣ namudand va mardum az joriji man caşmpūşī kardand, na mudofe'e doram va na kase ki mone'i kirdori onon gardad, dar hole ki xaşmamro furū burda budam az xona xoriç şudam va benatiça bozgaştam.

Az rūze, ki teziji şamşeratro az bajn burdī, cehrai xudro zalil namudī. Rūze gurghoro medaridī va imrūz xokro farşi xud qaror dodaī [va gūşae nişastae], çilavi heç gūjandaero namegirī! Va heç kori muassire, dar çihati daf'i fitnai mavçud ançom nadodaī va man ham heç ixtijore nadoram. Ej koş peş az in holati sukunu gūşanişinī, man murda budam va ej koş peş az in ki ba in holati zillat[-i zohirī] biaftam, murda budam. Xudovand, az tarafi man, uzrxohi man boşad az şumo, az çihati in ki şumo dar mavoride sitamhoero az man daf' namudī va dar mavoride az man himojat kardī! Voj bar man dar har subhdame, voj bar man dar har şabongohe va takjagohi [mo] mard va bozu[-i mo] sust şud, şikojatamro ba padaram va arzi holamro ba Parvardigoram iroa mekunam va azobu intiqomi Ū az digaron şadidtar xohad bud.

Hazrati Alī dar çavob farmud:

Voj bar tu nest, balki sazovori duşmani sitamgari tust, ej duxtari barguzidai Xudo va ej boqimondai nabuvvat, az anduhu ƣazab dast bardor, man dar dinam sust naşuda va az on ci dar haddi tavonam ast muzoiqa namekunam, agar tu baroi guzaroni rūziat norohatī, bidon ki rūziji tu nazdi Xudo zamonat şuda va kafili tu amin ast va on ci barojat omoda şuda az on ci az tu girifta şudaast behtar ast, pas baroi Xudo sabr kun.

Hazrati Fotima alajho salom farmud: Xudo maro kofist, on goh sokit şud.[36]

Şarhho

Şarhi xutbai hazrati Zahro (s), asari Sajid Izzuddin Husajniji Zançonī

Bar xutbai Fadakija şarhhoe navişta şudaast. Oqobuzurgi Tehronī dar kitobi az-Zari'a barxe az onhoro nom burdaast: az çumla Kaşf-ul-muhaçça fi şarhi xutbat-il-lumma, asari Sajid Abdulloh Şubbar, Şarhi xutbat-ul-lumma, naviştai Kirmoniji Maşhadī, Şarhi xutbat-ul-lumma, naviştai Alī Naqaviji Laknhuī va Şarhi xutbat-ul-lumma, asari Fazlalī Qazvinī ast.[37] Hamcunin Muhammadboqiri Maçlisī dar kitobi Bihor-ul-anvor ba'd az bajoni xutba va masodiri on ba şarh va tafsiri on pardoxtaast.[38] Gufta şudaast, şarhi Alloma Maçlisī az muhimtarini şarhho dar in zamina ast.[39]

Barxei digar az şarhhoi xutbai Fadakija iboratand az:

Xutbai Fadakija dar aş'or

Mazmunhoi matrahşuda dar xutbai Fadakijai hazrati Zahro (s) tavassuti şoiron dar qolabi nazm niz rivojat şudaast. Barxe az in osor iboratand az:

  • Qissai dard: tarçumoni manzum va şarhi xutbai Fadakijai hazrati Zahro (s) tavassuti Mahdiji Malakutifar, naşri Şodijox 1397h.ş.
  • Xutbai Fadakijai manzum, asari Aqdasi Kozimī, naşri Bustoni kitob
  • Bidoned mardum, manam Fotima! Iso Soqib Baxşoiş, muassisai farhangī va hunariji pajomi Fotima alajho salom, naşri Miso 1393h.ş.
  • Xutbai manzumai malikai Islom Fotimai Zahro alajho salom (forsī). Muhammad Iftixoriji Sovaçī. Tarçumai xutbai Fadakija ba nazm, 1354h.ş.
  • Naxli Majsam, Ƣulomrizo Sozgor.
  • Du darjoi rahmat, Muhammadaliji Mardonī.

Çustorhoi vobasta

Ezoh

  1. آموزه‌های هفت‌گانه خطبه تاریخی حضرت زهراء, Pojgohi itiilo'rasoniji Ojatulloh Makorimi Şerozī.
  2. Mirzoī, “Ahamijati zarurat va çojgohi imomat dar nigohi hazrati Sidiqai Tohira (s)”, sah.41 va 45.
  3. آموزه‌های هفت‌گانه خطبه تاریخی حضرت زهراء, Pojgohi ittilo'rasoniji Ojatulloh Makorimi Şerozī.
  4. Pūrsajidoqoī, “Xutbahoi Fotimī”, sah.47.
  5. Şarafiddini Musavī, al-Muroça'ot, 1402h.q., sah.392.
  6. Nadariji Abjona, “Viƶagihoi xitobiji xutbai Fadakija”, sah.133.
  7. Ibni Tajfur, Baloƣot-un-niso, 1326h.q., sah.16.
  8. Bahrom, “Fa'olijathoi içtimoi zanon az didgohi fiqhu huquq”, sah.118.
  9. “جوادي آملي: علم ها را از هيات‌ها برداريد”, Tobnok.
  10. Balozurī, Futuh-ul-buldon, 1956m., sah.40 va 41.
  11. Surai Isro, ojati 26.
  12. Şajxi Tusī, at-Tibjon, Doru ehjoil-turosil-arabī, ç.6, sah.468; Tabarsī, Maçma'-ul-bajon, 1372h.ş., ç.6, sah.633 - 634: Haskonī, Şavohid-ut-tanzil, 1411h.q., ç.1, sah.438 - 439; Sujutī, ad-Durr-ul-mansur, 1404h.q., ç.4, sah.177.
  13. Tabarsī, al-Ehtiçoç, 1403h.q., ç.1, sah.91; Sajidça'far Murtazo, as-Saheh min sirat-in-nabī, 1426h.q., ç.18, sah.241.
  14. Kulajnī, al-Kofī, 1407h.q., ç.1, sah.543; Şajxi Mufid, al-Muqni'a, 1410h.q., sah.289 va 290.
  15. Halabī, as-Sirat-ul-halabijja, 1971m., ç.3, sah.512.
  16. Kulajnī, al-Kofī, 1407h.q., ç.1, sah.543; Halabī, as-Sirat-ul-halabijja, 1971m., ç.3, sah.512.
  17. Balozurī, Futuh-ul-buldon, 1956m., sah.40.
  18. Makorimi Şerozī, Pajomi Amiralmu'minin, 1386h.ş., ç.10, sah.202
  19. Sadr, Fadak fi-t-ta'rix, 1415h.q., sah.63-66
  20. Sadr, Fadak fi-t-ta'rix, 1415h.q., sah.113-117
  21. Irbilī, Kaşf-ul-ƣumma, 1421h.q., ç.1, sah.353 - 364.
  22. Ibni Tajfur, Baloƣot-un-niso, 1326h.q., sah.16.
  23. Alvirī, “Xutbat-ul-lumma, sanaduho va makonatuho inda-ş-şi'a”, 15.
  24. Alvirī, “Xutbat-ul-lumma, sanaduho va makonatuho inda-ş-şi'a”, 15.
  25. Maçlisī, Bihor-ul-anvor, 1403h.q., ç.29, sah.215.
  26. Saduq, Man lo jahzur, 1404h.q., ç.3, sah.567 - 568.
  27. Muntazirī, Xutbai hazrati Zahro alajhos-salom, 1385h.ş., sah.37.
  28. Ibni Tajfur, Baloƣot-un-niso 1326h.q., sah.17 - 25.
  29. Şahidī, Zindagoniji Fotimai Zahro, 1362h.ş., sah.122.
  30. Ozarbodgon, “Nigohe guzaro ba asnod va manobei maktubi xutbai Fadak” portali çome'i ulumi insonī.
  31. Pūrsajidoqoī, “Xutbahoi Fotimī”, sah.51.
  32. Şahidī, Zindagoniji Fotimai Zahroi 'lihoolslom, 1362h.ş., sah.126 - 135
  33. Tabarsī, al-Ehtiçoçi ala ahli-l-laççoç, 1403h.q., ç.1, sah.97 - 107.
  34. Tabarsī, al-Ehtiçoçi ala ahli-l-laççoç, 1403h.q., ç.1, sah.107 va 108; Ibni Şahroşub, Manoqibu Oli Abi‎tolb, 1376h.q., ç.2, sah.50.
  35. Maçlisī, Bihor-ul-anvor, 1403h.q., ç.29, sah.234; sajti Valiasr
  36. Tabarsī, al-Ehtiçoçi ala ahli-l-laççoç, 1403h.q., ç.1, sah.107 va 108.
  37. Oqobuzurgi Tehronī, az-Zari'a, 1403h.q., ç.13, ssah.224 va ç.18, sah.58.
  38. Maçlisī, Bihor-ul-anvor, 1403h.q., ç.29, sah.215 - 335.
  39. Pūrsajidoqoī, “Xutbahoi Fotimī”, sah.58.

Joddoşt

  1. Az cigunagiji huzuri Fotima (s) va muqaddimote, ki ū baroi xondani xutba riojat kardaast, nukotero istifoda kardaand, monandi: 1 - (ولاثت خِمارها علی رأسها، واشتملت بجلبابها, rūjmolaşro ba xudaş pecidu codaraşro bar xudaş afkand) hiçob va ifof, mone'i huzuri zan dar arsahoi içtimoī, iqtisodī va sijosī nest. 2 - (واقبلت فی لُمّة من حفدتها و نساء قومها, va bo gurūhe az zanoni xeşutabor va xidmatkoroni xud ba sūi masçid ravona şud) şa'nu manzalati sijosī doştan, ziddijate bo tavozu'u mardumī budan nadorad. 3 - (تطاء ذیولها) ahamijati hiçob baroi Fotima (s) to ba on had bud, ki codaraş on qadar baland bud, ki rūi pojaşro mepūşond va ba hangomi roh raftan bar zamin kaşida meşud. 4 - (ما تخرم مشیتها مشیة رسول‌الله صلی‌ الله علیه وآله, roh raftani ū hamonandi roh raftani Pajƣambari Xudo bud) hazrati Fotima (s) natanho Rasululloh (s)-ro az nazari fikrī, ma'navī va sijosī ulgūi xud qaror doda bud, balki az nazari raftorī niz on cunon Pajƣambar (s) ulgūi vaj bud, ki roh raftanu gom bardoştanaş niz hamonandi Rasululloh (s) budaast. (گزارش چگونگی ورود حضرت فاطمه سلام الله علیها به مسجدالنبی)

Sarcaşma

  • Alvirī, Muhsin, «خطبة اللمة-سندها و مکانتها عند الشیعه», ad-Dirosot fi-l-ulum-il-insonijja, assana 16, № 4, şavoli 1430h.q.
  • Balozurī, Ahmad ibni Jahjo, Futuh-ul-buldon, Bejrut, Doru maktabatil-hilol, 1988m.
  • Bahrom, Farida, “Fa'olijathoi içtimoiji zanon az didgohi fiqh va huquq”, maçallai Fiqh va huquqi navin, № 3, 1399h.ş.
  • Bilodī, Otiq ibni Ƣajs, Mu'çamu ma'olim-il-Hiçoz, Doru Makka/ muassisatul-Rajon, 1431h.q.
  • Joquti Hamavī, Joqut ibni Abdulloh, Mu'çam-ul-buldon, Bejrut, Dorusodir, copi duvum, 1995m.
  • Ibni Şahroşub, Muhammad ibni Alī, Manoqibu oli Abitolib, Naçaf, al-Maktabat val-matba'atul-Hajdarijja, 1376h.q.
  • Irbilī, Alī ibni Iso, Kaşf-ul-ƣumma fi ma'rifat-il-aimma, Qum, Razī, copi avval, 1421h.q.
  • Kulajnī, Muhammad ibni Ja'qub, al-Kofī, tahqiqi Aliakbari Ƣafforī, Tehron, Dorul-kutubil-islomijja, 1363h.ş.
  • Makorimi Şerozī, Nosir, «آموزه‌های هفت‌گانه خطبه تاریخی حضرت زهراء سلام الله علیها», Pojgohi ittilo'rasoniji daftari Ojatulloh Makorimi Şerozī.
  • Maqrizī‏, Ahmad, Imto'-ul-asmo' bi mo li-n-nabiji min-al-ahvoli va-l-amvoli va-l-hafadati va-l-mato'‏, Bejrut, Dorul-kutubil-ilmijja, copi avval 1420h.q.
  • Marvazī, Ahmad ibni Abitohir, Baloƣot-un-niso, Qohira, matba'at madrasa volidatu Abbos al-Avval, 1326h.q.
  • Maçlisī, Muhammadboqir, Bihor-ul-anvor, Bejrut, Doru ehjoil-turosil-arabī, 1403h.q.
  • Mirzoī, Alirizo, «Ahamijati çojgoh va zarurati imomat dar nigohi hazrati Sidiqai Tohira (s)», dar du faslnomai Andeşnomai vilojat, № 2, 1394h.ş.
  • Muntazirī, Husajn'alī, Xutbai hazrati Fotimai Zahro alajho salom va moçaroi Fadak, Tehron, muassisai farhangiji Xiradi ovo, 1385.
  • Nadariji Abjona, Farişta, “Viƶagihoi xitobiji xutbai Fadakija”, dar maçallai Bonuvoni şia, № 4, 1384h.ş.
  • Ozarbodgon, Husajn'alī, «نگاهی گذرا به اسناد و منابع مکتوب خطبه فدک», faslnomai Ulumi hadis, № 26, 1386h.ş.
  • Oqobuzurgi Tehronī, Muhammadmuhsin, az-Zari'a ilo tasonif-iş-şi'a, Bejrut, Dorul-azvo', 1403h.q.
  • Pūrsajidoqoī, Mas'ud, “Xutbahoi Fotimī”, dar Donişnomai Fotimī, 1393h.ş.
  • Saduq, Muhammad ibni Alī, Man lo jahzuruhu-l-faqih, Qum, Naşri islomī, 1404h.q.
  • Sajidça'far Murtazo Omilī, as-Saheh min sirat-in-nabi-il-a'zam, Qum, Dorul-hadis, 1426h.q.
  • Subhonī, Ça'far, Furuƣi vilojat: ta'rixi tahliliji zindagoniji amiri mu'minon Alī (a), Qum, muassisai Imom Sodiq (a), copi şaşum, 1380h.ş.
  • Sujutī, Çaloliddin, ad-Durr-ul-mansur fi-t-tafsiri bi-l-ma'sur, Bejrut, Dorul-ma'rifat lil-tabo'ati van-naşr, be to.
  • Tabarsī, Ahmad ibni Alī, al-Ehtiçoç ala ahli-l-laçoç, ba tahqiqi Muhammadboqir Xirson, Maşhad, naşri Murtazo, copi avval, 1403h.q.
  • Tabarsī, Fazl ibni Hasan, Maçma'-ul-bajon fi tafsir-il-Qur'on, Tehron, Nosir Xiusrav, 1372h.ş.
  • Halabī, Alī ibni Ibrohim, as-Sirat-ul-halabijja, tahqiqi Abdulloh Muhammad Xalilī, Bejrut, Dorul-kutubil-ilmijja, 1971m.
  • Haskonī, Ubajdulloh ibni Ahmad, Şavohid-ut-tanzili li qavo'id-it-tafzil, tahqiqi Muhammadboqir Mahmudī, Tehron, Sozmoni cop va intişoroti vazorati irşodi islomī, 1411h.q.
  • «جوادی آملی: علم‌ها را از هیات‌ها بردارید», vebgohi Tobnok, ta'rixi darçi matlab: 7 deji 1386h.ş., ta'rixi bozdid: 8 şahrivari 1402h.ş.
  • Şajxi Mufid, Muhammad ibni Muhammad ibni Nu'mon, al-Muqni'a, Qum, muassisai al-Naşrul-islomī, copi duvum, 1410h.q.
  • Şajxi Tusī, Muhammad ibni Hasan, at-Tibjon fi tafsir-il-Qur'on, Bejrut, Doru ehjoil-turosil-arabī, be to.
  • Şarafiddini Musavī, Sajid Abdulhusajn, al-Muroça'ot, Bejrut, al-Çam'ijatul-islomijja, 1402h.q.
  • Şahidī, Sajidça'far, Zindagoniji Fotimai Zahroi alajho salom, Tehron, Daftari naşri farhangi islomī, 1362h.ş.