Jump to content

Xutbai qosia

Az wikishia
Xutbai qosia
Mavzu'axloqī, içtimoī, kalomī
Sodirşuda azImom Alī (a)
E'tibori sanadMu'tabar
Sarcaşmai şiaal-Jaqin, al-Kofī, Man lo jahzuruhu-l-faqih, Nahçulbaloƣa


Xutbai qosia (forsī: خطبه قاصعه) tūlonitarin xutbai Nahçulbaloƣa ast va dar on taassubu xudpisandī nakūhiş şudaast. In xutba dar oxirhoi hukumati Imom Alī dar Kūfa erod şuda va muhtavoi axloqiju içtimoī dorad, to mardumro az taassubi beço va ixtilofoti qabilaī bozdorad.

Ali ibni Abitolib, dar in xutba, ba nahj az taassubi manfī pardoxtavu Iblisro avvalin kase muarrifī karda, ki taassubi qabilaī va naƶodiro bajon kardaast. Dar xutbai qosia hamcunin vahdati mijoni mardum tahsin şuda va lozimai dastjobī ba izzatu şikasti duşman, parhez az tafriqavu parokandagī muarrifī şudaast.

Tarçuma va şarhi in xutba ba surati mustaqil muntaşir şudaast. Şumorai in xutba dar nusxahoi Nahçulbaloƣa gunogun ast.

Ittilooti kullī

Raqami xutba dar nusxahoi Nahçulbaloƣa
Nomi nusxa Raqami xutba[1]
"al-Mu'çam-ul-mufahras" va "Subhī Soleh" 192
"Fajzulislom" va "Ibni Majsami Bahronī" 234
"Şarhi Xuī" va "Mulosolehi Mozandaronī" 191
"Şajx Muhammad Abduh" 185
"Mullofathullohi Koşonī" 273
"Şarhi Ibni Abilhadid" 238
"Fi ziloli Nahçulbaloƣa (Muhammadçavodi Muƣnija)" 190

Xutbai qosia, bo istinod ba guftai şorehoni on, tūlonitarin xutbai Imom Alī (a) ast. In xutba mav'izaho va nahjhoero şomil meşavad; az çumla nahj az takabburu taassub, ki dar on rūzho dar mijoni çavononi Kūfa çorī bud.[2] Gufta şuda Imom Alī (a) in xutbaro dar hole bajon kard, ki bar şutur savor bud.[3]

Tartibi çojgiriji xutbai qosia dar nusxahoi Nahçulbaloƣa gunogun ast; dar Nahçulbaloƣai Şajx Muhammad Abduh, xutbai şumorai 185, Şarhi Muhammadçavodi Muƣnija, 190, şarhi Sajid Abulqosim Xui va Mulosolehi Mozandaronī, şumorai 191, al-Mu'çam-ul-mufahrasi li alfozi Nahçulbaloƣa va nusxai Subhī Soleh, 192, Nahçulbaloƣai Fajzulislom va Ibni Majsami Bahronī, 234, şarhi Ibni Abilhadid, 238 va Mullofathullohi Koşonī, xutbai şumorai 273.[4]

Daleli nomguzorī

Şorehoni Nahçulbaloƣa baroi nomguzoriji in xutba cand dalel zikr kardaand; az çumla Ibni Majsami Bahronī va Qutbuddini Rovandī cunin guftaand:

  • Qosia dar borai nuşxori şutur ba kor meravad. Şutur hangomi nuşxor kardan, ƣizoro az darun ba dahon meovaradu mexojad va dubora forū mebarad. In xutba niz az on rū ki az oƣoz to pojon, pandho va nahjhojaş takror meşavad, qosia nomida şudaast.
  • Qosia ba ma'noi kuştanu xurd kardan niz ba kor meravad; xutbai qosia, gujo, qotil va xurdkunandai Iblis ast.
  • Jake az ma'nohoi qosia tahqiru kucak kardan ast va in xutba mutakabbironro tahqir mekunad.[5]

Illati suduri xutba

Binobar on ci dar Şarhi Nahçulbaloƣai Ibni Abilhadid va Ibni Majsami Bahronī omada va hamcunin Nosiri Makorimi Şerozī niz dar kitobi Pajomi Imom Amiralmu'minin zikr karda, xutbai qosia dar oxirhoi xilofati Imom Alī sodir şuda va illataş on buda, ki qabilahoi muxtalif, ba dalelhoi beasos, ba ixtilofu dargirī bo jakdigar mepardoxtandu xuni jakdigarro merextand. Imom Alī (a), dar hole, ki savor bar şuture moda bud, ba mijoni aholiji Kūfa raft va baroi onon xutba xond.[6]

Mazmun

Xutbai qosia doroi mazomini gunogun dar mavzuoti içtimoī, kalomī va axloqī ast; az çumla nahj az taassubi manfī, tavsija ba furūtanī, hamcunin bajoni mavoride az taassubi musbat, tahsini vahdat va nahj az ixtilofu tafriqa va niz ozmudani bandagon bo ibodat, baroi dur kardani onon az kibru xudbartarbinī.

Taassubi musbat va manfī

  • Nafji taassub: ba guftai Ibni Majsami Bahronī, Imom Alī (a) dar in xutba şunavandagonro ba ibrat giriftan az sarançomi Iblis amr karda, ki ba daleli takabburu taassub, a'moli solehaşro ki muddati tūlonī ançom doda bud, botil kard.[7] Husajn'aliji Muntazirī, naviştaast dar in xutba, Iblis avvalin kase muarrifī şuda, ki taassubi qabilaī va naƶodiro bajon kard va ba in tartib, in xutba şomili tarsondani mardum az dunbol kardani rohi şajton ast.[8]
  • Tahsini furūtanī: Imom Alī (a) dar in xutba guftaast, ki Xudovand insonhoro bo saxtiho meozmojad, to furūtaniro dar dilhoi onho ustuvor kunad va dar natiça, darhoe baroi baxşişu vasilahoe baroi omurzişi mardum boz kunad.[9] Illati in amr, ba guftai Husajn'aliji Muntazirī in ast, ki Xudo namexohad rūhijai xudxohī va takabbur dar heç jak az bandagonaş boşad.[10]
  • Çanbai musbati taassub: ba guftai Sajid Alinaqī Fajzulislom, Imom Alī (a) pas az nakūhiş va qabeh şumurdani asabijat, ba taassub dar umuri şoista mepardozad; az çumla dar burdborī, nigoh doştani haqqi hamsoja, vafo ba ahd, farmonbarī az nekūkoron, nofarmonī az gardankaşon, faro giriftani ehson (kori nekū) va dast kaşidan az sitam, parhez az xunrezī, insof va dodgarī dar haqqi mardum, furū nişondani xaşm va durī çustan az tabohkorī dar zamin.[11]

Vahdat va tafriqa

  • Tahsini vahdat: dar xutbai qosia, lozimai dastjobī ba izzat, şikasti duşman, ofijat, ne'mat va karomati in umur bajon şudaast: parhez az tafriqavu parokandagī, ta'kid bar ulfatu ittihod va taşviqi digaron ba in kor.[12] Ba guftai Ibni Majsami Bahronī, Imom Alī ulfatu vahdat va içtimo' bar dinro mūçibi kasbi saodat dar dunjovu oxirat muarrifī kardaast.[13]
  • Omilhoi ixtilofu tafriqa: bar asosi xutbai qosia, bojad az aqvomi guzaşta ibrat girift, ki cī guna tafriqa mojai zavoli onho şudaast. Dar hamin rosto, omilhoi eçodi tafriqa cunin bajon şudaast: kinai hamdigarro dar dil doştan, tuxmi nifoq dar sina koştan va az ham buridanu dast az joriji jakdigar kaşidan.[14]

Ozmoişi bandagon bo ibodat

Barxe az nukoti kalomiji xutbai qosia ba in şarhand: Xudovand ba daleli kibru xudbiniji bandagon, onhoro bo umure meozmojad, ki az on şinoxte nadorand.[15] Ilova bar in, daleli faqri anbijo on ast, ki agar anbijoi Ilohī insonhoi sarvatmandu qudratmand budand va hama ba nocor sari ta'zim dar muqobili onho furūd meovaradand, ozmoiş az mijon meraft va podoş botil meşud va şojad ixlos az bajn meraft;[16] cunonki ba hamin tartib, agar Ka'ba ba çoi bijoboni beobu alaf, dar mijoni boƣhoi sarsabz bud, podoşi zijorati on kam va ozmoişi on nociz bud.[17]

Bar asosi on ci dar in xutba dar borai hikmati ibodot omada, az on ço ki kibr ba dili hamagon roh mejobad, ibodathoe cun namoz, zakot va rūza baroi xuşu' va furūtanī va az bajn burdani xudbinī taşre' şudaast.[18]

Tarbijati Pajƣambar (s) va Imom Alī (a)

Imom Alī dar in xutba şevai tarbijat şudani Pajƣambar (s)-ro tavsif mekunad va megūjad hangome, ki Pajƣambar (s) az şir çudo şud, Xudovand buzurgtarin firişta az fariştagonaşro şabu rūz hamnişini ū kard, to axloqi nekūro omūxt.[19] Imom Alī (a) hamcunin tavzeh doda, ki cī tavr tahti tarbijati Pajƣambar qaror doşta va sejumin nafar, pas az Pajƣambar va hamsaraş buda, ki ba Islom imon ovardaast.[20]

Ba guftai Ibni Majsami Bahronī, az in guftori Imom Alī metavon ba mavoride az çumla nazdikiji ū bo Pajombari Islom,[21] va çojgohi viƶaaş nazd Pajombar dast joft;[22] hamcunin pajraviji Imom Alī az Pajombarro metavon bardoşt namud.[23]

Mu'çizai harakati daraxt

Dar xutbai qosia, jake az mū'çizoti Pajƣambar (s) ki ba darxosti buzurgoni Qurajş buda, zikr şudaast. Bar asosi on, Pajombar pas az peşgūihoe dar borai çangi Badr[24] va Xandaq[25] ba daraxt guft, ki bo reşa az çoj barojad va nazdi ū biravad. Cunin şud; ammo bo in hol qurajşijon imon najovardand.[26]

Manobei digari xutba

Ba guftai navisandai kitobi Masodiri Nahçulbaloƣa, qabl az Sajid Razī, gurūhe in xutbaro dar kitobhoi xud ovardaand; az çumla Sajid ibni Tovus, dar kitobi al-Jaqin, Kulajnī dar Kofī (baxşhoe az xutba) va Saduq dar kitobi Man lo jahzuruhu-l-faqih (baxşhoe az xutba).[27] Az mijoni ahli sunnat ham Zamaxşarī dar çildi avvali kitobi «Rabi'-ul-abror» va Movardī dar «A'lom-un-nubuvva» baxşhoe az in xutbaro ovardaand.[28]

Tarçuma va şarhho

Xutbai qosia, ilova bar in ki dar tarçumahoi suratgirifta az kulli Nahçulbaloƣa omada, tarçumahoi mustaqille niz dorad; monandi "Rivojate az sarguzaşti inson dar hamovardī bo Iblis; tarçumai xutbai qosia", mutarçim: gurūhi tarçumai Bunjodi Nahçulbaloƣa.[29]

Barxe az şarhhoi mustaqili in xutba iboratand az:

  • Darshoe az Nahçulbaloƣa; şarhi xutbai qosia, Husajn'aliji Muntazirī.[30]
  • Şarhi xutbai qosia, Mulloabdukarim ibni Muhammad Jahjo Qazvinī az ulamoi sadai jozdah va duvozdah.[31]
  • Istikbor dar nigohi Imom Alī (a); tarçuma va taammule dar xutbai qosiai Alī (a), girdovariji Jadullohi Ehsonī.[32]
  • Şarhe bar xutbai qosia hazrati Alī (a); rohkore çome' dar ittihodu insiçomi islomī va ƣalaba bar duşmani darunu burun, Ƣulomhusajni Kumajlī.[33]

Matn va tarçumai xutba

matni arabiji xutba

اَلْحَمْدُ ل‍لّهِ الَّذِی لَبِسَ الْعِزَّ وَ الْكِبْرِیاءَ; وَ اخْتَارَهُمَا لِنَفْسِهِ دُونَ خَلْقِهِ، وَ جَعَلَهُمَا حِمی وَ حَرَماً عَلَی غَیرِهِ، وَ اصْطَفَاهُمَا لِجَلاَلِهِ. وَ جَعَلَ ال‍لّعْنَةَ عَلَی مَنْ نَازَعَهُ فِیهِمَا مِنْ عِبَادِهِ. ثُمَّ اخْتَبَرَ بِذلِكَ مَلاَئِكَتَهُ الْمُقَرَّبِینَ، لِیمِیزَ الْمُتَوَاضِعِینَ مِنْهُمْ مِنَ الْمُسْتَکْبِرِینَ، فَقَالَ سُبْحَانَهُ وَ هُوَ الْعَالِمُ بِمُضْمَرَاتِ الْقُلُوبِ، وَ مَحْجُوبَاتِ الْغُیوبِ: (إِنِّی خَالِقٌ بَشَراً مِّنْ طِین * فَإِذَا سَوَّیتُهُ وَ نَفَخْتُ فِیهِ مِنْ رُّوحِی فَقَعُوا لَهُ سَاجِدِینَ * فَسَجَدَ الْمَلاَئِكَةُ كُلُّهُمْ أَجْمَعُونَ * إِلاَّ إِبْلِیسَ) اعْتَرَضَتْهُ الْحَمِیةُ فَافْتَخَرَ عَلَی آدَمَ بِخَلْقِهِ، وَ تَعَصَّبَ عَلَیهِ لِاَصْلِهِ. فَعَدُوُّ ال‍لّهِ إِمَامُ الْمُتَعَصِّبِینَ، وَ سَلَفُ الْمُسْتَکْبِرِینَ، الَّذِی وَضَعَ أَسَاسَ الْعَصَبِیةِ، وَ نَازَعَ ال‍لّهَ رِدَاءَ الْجَبْرِیةِ، وَ ادَّرَعَ لِبَاسَ التَّعَزُّزِ، وَ خَلَعَ قِنَاعَ التَّذَلُّلِ.

ألاَ تَرَوْنَ كَیفَ صَغَّرَهُ ال‍لّهُ بِتَكَبُّرِهِ، وَ وَضَعَهُ بِتَرَفُّعِهِ، فَجَعَلَهُ فِی الدُّنْیا مَدْحُوراً، وَ اَعَدَّ لَهُ فِی الْاخِرَةِ سَعِیراً؟!

لَوْ أَرَادَ ال‍لّهُ أَنْ یخْلُقَ آدَمَ مِنْ نُور یخْطَفُ الْاَبْصارَ ضِیاؤُهُ، وَ یبْهَرُ الْعُقُولَ رُوَاؤُهُ، وَ طِیب یأْخُذُ الْاَنْفَاسَ عَرْفُهُ، لَفَعَلَ. وَ لَوْ فَعَلَ لَظَلَّتْ لَهُ الْاَعْنَاقُ خَاضِعَةً، وَ لَخَفَّتِ الْبَلْوَی فِیهِ عَلَی الْمَلاَئِكَةِ. وَ لكِنَّ ال‍لّهَ سُبْحَانَهُ یبْتَلِی خَلْقَهُ بِبَعْضِ مَا یجْهَلُونَ أَصْلَهُ، تَمْییزاً بِالاِخْتِبَارِ لَهُمْ، وَ نَفْیاً لِلاِسْتِکْبارِ عَنْهُمْ، وَ إِبْعَاداً لِلْخُیلاَءِ مِنْهُمْ.

فَاعْتَبِرُوا بِمَا كَانَ مِنْ فِعْلِ ال‍لّهِ بِإبْلِیسَ إِذْ أَحْبَطَ عَمَلَهُ الطَّوِیلَ، وَجَهْدَهُ الْجَهِیدَ، وَ كَانَ قَدْ عَبَدَال‍لّهَ سِتَّةَ آلاَفِ سَنَة، لایدْرَی أَمِنْ سِنِی الدُّنْیا أَمْ مِنْ سِنِی الْاخِرَةِ، عَنْ كِبْرِ سَاعَة وَاحِدَة. فَمَنْ ذَا بَعْدَ إِبْلِیسَ یسْلَمُ عَلَی ال‍لّهِ بِمِثْلِ مَعْصِیتِهِ؟ كَلاَّ، مَا كَانَ ال‍لّهُ سُبْحَانَهُ لِیدْخِلَ الْجَنَّةَ بَشَراً بأَمْر أَخْرَجَ بِهِ مِنْهَا مَلَکاً. إِنَّ حُکْمَهُ فِی أَهْلِ السَّمَاءِ وَ أَهْلِ الْاَرْضِ لَوَاحِدٌ. وَ مَا بَینَ ال‍لّهِ وَ بَینَ أَحَد مِنْ خَلْقِهِ هَوَادَةٌ فِی إِبَاحَةِ حِمی حَرَّمَهُ عَلَی الْعَالَمِینَ.

اِحْذَرُوا عِبَادَ ال‍لّهِ عَدُوَّ ال‍لّهِ أَنْ یعْدِیكُمْ بِدَائِهِ، وَ أَنْ یسْتَفِزَّكُمْ بِنِدَائِهِ، وَ أَنْ یجْلِبَ عَلَیكُمْ بِخَیلِهِ وَ رَجِلِهِ. فَلَعَمْرِی لَقَدْ فَوَّقَ لَكُمْ سَهْمَ الْوَعِیدِ، وَ أَغْرَقَ إِلَیكُمْ بِالنَّزْعِ الشَّدِیدِ، وَ رَمَاكُمْ مِنْ مَكَان قَرِیب، فَقَالَ: (رَبِّ بِمآ أَغْوَیتَنِی لاَُزَینَنَّ لَهُمْ فِی الْاَرْضِ وَ لاَُغْوِینَّهُمْ أَجْمَعِینَ)، قَذْفاً بِغَیب بَعِید، وَ رَجْماً بِظَنٍّ غَیرِ مُصِیب، صَدَّقَهُ بِهِ أَبْنَاءُ الْحَمِیةِ، وَ إِخْوَانُ الْعَصَبِیةِ، وَ فُرْسَانُ الْكِبْرِ وَ الْجَاهِلِیةِ. حَتَّی إِذَا انْقَادَتْ لَهُ الْجَامِحَةُ مِنْكُمْ، وَ اسْتَحْكَمَتِ الطَّمَاعِیةُ مِنْهُ فِیكُمْ، فَنَجَمَتِ الْحَالُ مِنَ السِّرِّ الْخَفِی إِلَی الْاَمْرِ الْجَلِی، اسْتَفْحَلَ سُلْطَانُهُ عَلَیكُمْ، وَ دَلَفَ بِجُنُودِهِ نَحْوَكُمْ، فَأَقْحَمُوكُمْ وَ لَجَاتِ الذُّلِّ، وَ أَحَلُّوكُمْ وَرَطَاتِ الْقَتْلِ، وَ أَوْطَؤُوكُمْ إِثْخَانَ الْجِرَاحَةِ، طَعْناً فِی عُیونِكُمْ، وَ حَزًّا فِی حُلُوقِكُمْ، وَ دَقًّا لِمَنَاخِرِكُمْ، وَ قَصْداً لِمَقَاتِلِكُمْ، وَ سَوْقاً بِخَزَائِمِ الْقَهْرِ إِلَی النَّارِ الْمُعَدَّةِ لَكُمْ. فَأَصْبَحَ أَعْظَمَ فِی دِینِكُمْ حَرْجاً، وَ أَوْرَی فِی دُنْیاكُمْ قَدْحاً مِنَ الَّذِینَ أَصْبَحْتُمْ لَهُمْ مُنَاصِبِینَ، وَ عَلَیهِمْ مُتَأَلِّبِینَ. فَاجْعَلُوا عَلَیهِ حَدَّكُمْ، وَ لَهُ جَدَّكُمْ.

لَعَمْرُ ال‍لّهِ لَقَدْ فَخَرَ عَلَی أَصْلِكُمْ، وَ وَقَعَ فِی حَسَبِكُمْ، وَ دَفَعَ فِی نَسَبِكُمْ، وَ أَجْلَبَ بِخَیلِهِ عَلَیكُمْ، وَ قَصَدَ بِرَجِلِهِ سَبِیلَكُمْ، یقْتَنِصُونَكُمْ بِكُلِّ مَكَان، وَ یضْرِبُونَ مِنْكُمْ كُلَّ بَنَان. لاَتَمْتَنِعُونَ بِحِیلَة، وَ لاتَدْفَعُونَ بِعَزِیمَة، فِی حَوْمَةِ ذُلٍّ، وَ حَلْقَةِ ضِیق، وَ عَرْصَةِ مَوْت، وَ جَوْلَةِ بَلاَء. فَأَطْفِئُوا مَا كَمَنَ فِی قُلُوبِكُمْ مِنْ نِیرَانِ الْعَصَبِیةِ وَ اَحْقَادِ الْجَاهِلِیةِ، فَإِنَّمَا تِلْكَ الْحَمِیةُ تَكُونُ فِی الْمُسْلِمِ مِنْ خَطَرَاتِ الشَّیطَانِ وَ نَخَوَاتِهِ، وَ نَزَغَاتِهِ وَ نَفَثَاتِهِ. وَ اعْتَمِدُوا وَضْعَ التَّذَلُّلِ عَلَی رُؤُوسِكُمْ، وَ إِلْقَاءَ التَعَزُّزِ تَحْتَ أَقْدَامِكُمْ، وَ خَلْعَ التَّكَبُّرِ مِنْ أَعْنَاقِكُمْ، وَاتَّخِذُوا التَّوَاضُعَ مَسْلَحَةً بَینَكُمْ وَ بَینَ عَدُوِّكُمْ إِبْلِیسَ وَ جُنُودِهِ; فَإِنَّ لَهُ مِنْ كُلِّ أُمَّة جُنُوداً وَ أَعْوَاناً، وَ رَجِلاً وَ فُرْسَاناً، وَ لاتَكُونُوا كَالْمُتَكَبِّرِ عَلَی ابْنِ أُمِّهِ مِنْ غَیرِ مَا فَضْل جَعَلَهُ ال‍لّهُ فِیهِ سِوَی مَا أَلْحَقَتِ الْعَظَمَةُ بِنَفْسِهِ مِنْ عَدَاوَةِ الْحَسَدِ، وَ قَدَحَتِ الْحَمِیةُ فِی قَلْبِهِ مِنْ نَارِ الْغَضَبِ، وَ نَفَخَ الشَّیطَانُ فِی أَنْفِهِ مِنْ رِیحِ الْكِبْرِ الَّذِی أَعْقَبَهُ ال‍لّهُ بِهِ النَّدَامَةَ، وَ أَلْزَمَهُ آثَامَ الْقَاتِلِینَ إِلَی یوْمِ الْقِیامَةِ.

لاَ وَ قَدْ أَمْعَنْتُمْ فِی الْبَغْی، وَ أَفْسَدْتُمْ فِی الْاَرْضِ مُصَارَحَةً ل‍لّهِ بِالْمُنَاصَبَةِ، وَ مُبَارَزَةً لِلْمُؤْمِنینَ بِالْمُحَارَبَةِ. فَال‍لّهَ ال‍لّهَ فِی كِبْرِ الْحَمِیةِ وَ فَخْرِ الْجَاهِلِیةِ! فَإِنَّهُ مَلاَقِحُ الشَّنَآنِ، وَ مَنَافِخُ الشَّیطَانِ، الَّتِی خَدَعَ بِهَا الْاُمَمَ الْمَاضِیةَ، وَ الْقُرُونَ الْخَالِیةَ. حَتَّی أَعْنَقُوا فِی حَنَادِسِ جَهَالَتِهِ، وَ مَهَاوِی ضَلاَلَتِهِ، ذُلُلاً عَنْ سِیاقِهِ، سُلُساً فِی قِیادِهِ. أَمْراً تَشَابَهَتِ الْقُلُوبُ فِیهِ، وَ تَتَابَعَتِ الْقُرُونُ عَلَیهِ، وَ كِبْراً تَضَایقَتِ الصُّدُورُ بِهِ.

أَلاَ فَالْحَذَرَ الْحَذَرَ مِنْ طَاعَةِ سَادَاتِكُمْ وَ كُبَرَائِكُمْ! الَّذِینَ تَكَبَّرُوا عَنْ حَسَبِهِمْ، وَ تَرَفَّعُوا فَوْقَ نَسَبِهِمْ، وَ أَلْقَوُا الْهَجِینَةَ عَلَی رَبِّهِمْ، وَ جَاحَدُوا ال‍لّهَ عَلَی مَا صَنَعَ بِهِمْ، مُكَابَرَةً لِقَضَائِهِ، وَ مُغَالَبَةً لاِلاَئِهِ. فَإِنَّهُمْ قَوَاعِدُ أَسَاسِ الْعَصَبِیةِ، وَ دَعَائِمُ أَرْكَانِ الْفِتْنَةِ، وَ سُیوفُ اعْتِزَاءِ الْجَاهِلِیةِ. فَاتَّقُوا ال‍لّهَ وَ لاتَكُونُوا لِنِعَمِهِ عَلَیكُمْ أَضْدَاداً، وَ لالِفَضْلِهِ عِنْدَكُمْ حُسَّاداً. وَ لاتُطِیعُوا الْاَدْعِیاءَ الَّذِینَ شَرِبْتُمْ بِصَفْوِكُمْ كَدَرَهُمْ، وَ خَلَطْتُمْ بِصِحَّتِكُمْ مَرَضَهُمْ، وَ أَدْخَلْتُمْ فِی حَقِّكُمْ بَاطِلَهُمْ، وَ هُمْ أَسَاسُ الْفُسُوقِ، وَ أَحْلاَسُ الْعُقُوقِ. اتَّخَذَهُمْ إِبْلِیسُ مَطَایا ضَلاَل. وَ جُنْداً بِهِمْ یصُولُ عَلَی النَّاسِ، وَ تَرَاجِمَةً ینْطِقُ عَلَی أَلْسِنَتِهِمْ، اسْتِرَاقاً لِعُقُولِكُمْ وَ دُخُولاً فِی عُیونِكُمْ، وَ نَفْثاً فِی أَسْمَاعِكُمْ. فَجَعَلَكُمْ مَرْمَی نَبْلِهِ، وَ مَوْطِئَ قَدَمِهِ، وَ مَأْخَذَ یدِهِ.

اِعْتَبِرُوا بِمَا أَصَابَ الْاُمَمَ الْمُسْتَکْبِرِینَ مِنْ قَبْلِكُمْ مِنْ بَأْسِ ال‍لّهِ وَصَوْلاَتِهِ، وَ وَقَائِعِهِ وَ مَثُلاَتِهِ، وَ اتَّعِظُوا بِمَثَاوِی خُدُودِهِمْ، وَ مَصَارِعِ جُنُوبِهِمْ، وَ اسْتَعِیذُوا بِال‍لّهِ مِنْ لَوَاقِحِ الْكِبْرِ، كَمَا تَسْتَعِیذُونَهُ مِنْ طَوَارِقِ الدَّهْرِ.

فَلَوْ رَخَّصَ ال‍لّهُ فِی الْكِبْرِ لِاَحَد مِنْ عِبَادِهِ لَرَخَّصَ فِیهِ لِخَاصَّةِ أَنْبِیائِهِ وَ أَوْلِیائِهِ; وَ لكِنَّهُ سُبْحَانَهُ كَرَّهَ إِلَیهِمُ التَّكَابُرَ، وَ رَضِی لَهُمُ التَّوَاضُعَ، فَأَلْصَقُوا بِالْاَرْضِ خُدُودَهُمْ، وَ عَفَّرُوا فِی التُّرَابِ وُجُوهَهُمْ. وَ خَفَضُوا أَجْنِحَتَهُمْ لِلْمُؤْمِنِینَ، وَ کانُوا قَوْماً مُسْتَضْعَفِینَ. قَدِ اخْتَبَرَهُمُ ال‍لّهُ بِالْمَخْمَصَةِ، وَ ابْتَلاَهُمْ بِالْمَجْهَدَةِ، وَ امْتَحَنَهُمْ بِالْمَخَاوِفِ، وَ مَخَضَهُمْ بِالْمَكَارِهِ. فَلاَ تَعْتَبِرُوا الرِّضَی وَ السُّخْطَ بِالْمَالِ وَ الْوَلَدِ جَهْلاً بِمَواقِعِ الْفِتْنَةِ، وَ الْاِخْتِبَارِ فِی مَوْضِعِ الْغِنَی وَ الْاِقْتِدَارِ، فَقَدْ قَالَ سُبْحَانَهُ وَ تَعَالَی: (أَیحْسَبُونَ أنَّمَا نُمِدُّهُمْ بِهِ مِنْ مَّال وَ بَنِینَ * نُسَارِعُ لَهُمْ فِی الْخَیرَاتِ بَلْ لایشْعُرُونَ). فَإِنَّ ال‍لّهَ سُبْحَانَهُ یخْتَبِرُ عِبَادَهُ الْمُسْتَکْبِرِینَ فِی أَنْفُسِهِمْ بِأَوْلِیائِهِ الْمُسْتَضْعَفِینَ فِی أَعْینِهِمْ.

لَقَدْ دَخَلَ مُوسَی بْنُ عِمْرَانَ وَ مَعَهُ أَخُوهُ هَارُونَ(علیهما السلام)عَلَی فِرْعَوْنَ، وَ عَلَیهِمَا مَدَارِعُ الصُّوفِ، وَ بِأَیدِیهِمَا الْعِصِی، فَشَرَطَا لَهُ إِنْ أَسْلَمَ بَقَاءَ مُلْكِهِ، وَ دَوَامَ عِزِّهِ; فَقَالَ:

«أَلاَ تَعْجَبُونَ مِنْ هذَینِ یشْرِطَانِ لِی دَوَامَ الْعِزِّ، وَ بَقَاءَالْمُلْكِ; وَ هُمَا بِمَا تَرَوْنَ مِنْ حَالِ الْفَقْرِ وَ الذُّلِّ، فَهَلاَّ أُلْقِی عَلَیهِمَا أَسَاوِرَةٌ مِنْ ذَهَب»؟ إِعْظَاماً لِلذَّهَبِ وَ جَمْعِهِ، وَ احْتِقَاراً لِلصُّوفِ وَ لُبْسِهِ! وَ لَوْ أَرَادَ ال‍لّهُ سُبْحَانَهُ لِاَنْبِیائِهِ حَیثُ بَعَثَهُمْ أَنْ یفْتَحَ لَهُمْ كُنُوزَ الذِّهْبَانِ، وَ مَعَادِنَ الْعِقْیانِ، وَ مَغَارِسَ الْجِنَانِ، وَ أَنْ یحْشُرَ مَعَهُمْ طُیورَ السَّماءِ وَ وُحُوشَ الْاَرَضِینَ لَفَعَلَ، وَ لَوْ فَعَلَ لَسَقَطَ الْبَلاَءُ، وَ بَطَلَ الْجَزَاءُ، وَ اضْمَحَلَّتِ الْاَنْبَاءُ، وَ لَمَا وَجَبَ لِلْقَابِلِینَ أُجُورُ الْمُبْتَلِینَ، وَ لااسْتَحَقَّ الْمُؤْمِنُونَ ثَوَابَ الُْمحْسِنِینَ، وَ لالَزِمَتِ الْاَسْمَاءُ مَعَانِیهَا. وَ لكِنَّ ال‍لّهَ سُبْحَانَهُ جَعَلَ رُسُلَهُ أُولِی قُوَّة فِی عَزَائِمِهِمْ، وَضَعَفَةً فِیمَا تَرَی الْاَعْینُ مِنْ حَالاَتِهِمْ، مَعَ قَنَاعَة تَمْلاَُ الْقُلُوبَ وَ الْعُیونَ غِنی، وَ خَصَاصَة تَمْلاَُ الْاَبْصَارَ وَ الْاَسْمَاعَ أَذی.

لَوْ كَانَتِ الْاَنْبِیاءُ أَهْلَ قُوَّة لاتُرَامُ، وَ عِزَّة لاَتُضَامُ، وَ مُلْک تُمَدُّ نَحْوَهُ أَعْنَاقُ الرِّجَالِ، وَ تُشَدُّ إِلَیهِ عُقَدُ الرِّحَالِ، لَكَانَ ذلِكَ أَهْوَنَ عَلَی الْخَلْقِ فِی الإِعْتِبَارِ، وَ أَبْعَدَ لَهُمْ فِی الإِسْتِکْبَارِ، وَ لاَمَنُوا عَنْ رَهْبَة قَاهِرَة لَهُمْ، أَوْ رَغْبَة مَائِلَة بِهِمْ، فَكَانَتِ النِّیاتُ مُشْتَرَكَةً، وَالْحَسَنَاتُ مُقْتَسَمَةً. وَ لكِنَّ ال‍لّهَ سُبْحَانَهُ أَرَادَ أَنْ یكُونَ الاِتِّبَاعُ لِرُسُلِهِ، وَ التَّصْدِیقُ بِكُتُبِهِ، وَ الْخُشُوعُ لِوَجْهِهِ، وَ الاِسْتِكَانَةُ لِاَمْرِهِ، وَ الاِسْتِسْلاَمُ لِطَاعَتِهِ، أُمُوراً لَهُ خَاصَّةً لاتَشُوبُهَا مِنْ غَیرِهَا شَائِبَةٌ.وَ كُلَّمَا کانَتِ الْبَلْوَی وَ الاِخْتِبَارُ أَعْظَمَ کانَتِ الْمَثُوبَةُ وَ الْجَزَاءُ أَجْزَلَ.

أ لاَتَرَوْنَ أَنَّ ال‍لّهَ، سُبْحَانَهُ، اخْتَبَرَ الْاَوَّلِینَ مِنْ لَدُنْ آدَمَ صَلَوَاتُ ال‍لّهِ عَلَیهِ، إِلَی الْاخِرِینَ مِنْ هذَا الْعَالَمِ; بِأَحْجَار لاتَضُرُّ وَ لاتَنْفَعُ، وَ لاتُبْصِرُ وَ لاتَسْمَعُ. فَجَعَلَهَا بَیتَهُ الْحَرَامَ «الَّذِی جَعَلَهُ لِلنَّاسِ قِیاماً». ثُمَّ وَضَعَهُ بِأَوْعَرِ بِقَاعِ الْاَرْضِ حَجَراً، وَ أَقَلِّ نَتَائِقِ الدُّنْیا مَدَراً، وَ أَضْیقِ بُطُونِ الْاَوْدِیةِ قُطْراً. بَینَ جِبَال خَشِنَة، وَ رِمَال دَمِثَة، وَ عُیون وَشِلَة، وَ قُرًی مُنْقَطِعَة; لایزْكُوبِهَا خُفٌّ، وَ لاحَافِرٌ وَ لاظِلْفٌ. ثُمَّ أَمَرَ آدَمَ علیه‌السلام وَ وَلَدَهُ أَنْ یثْنُوا أَعْطَافَهُمْ نَحْوَهُ، فَصَارَ مَثَابَةً لِمُنْتَجَعِ أَسْفَارِهِمْ، وَ غَایةً لِمُلْقَی رِحَالِهِمْ. تَهْوِی إِلَیهِ ثِمَارُ الْاَفْئِدَةِ مِنْ مَفَاوِزِ قِفَار سَحِیقَة وَ مَهَاوِی فِجَاج عَمِیقَة، وَ جَزَائِرِ بِحَار مُنْقَطِعَة، حَتَّی یهُزُّوا مَنَاكِبَهُمْ ذُلُلاً یهَلِّلُونَ ل‍لّهِ حَوْلَهُ، وَ یرْمُلُونَ عَلَی أَقْدَامِهِمْ شُعْثاً غُبْراً لَهُ. قَدْ نَبَذُوا السَّرَابِیلَ وَرَاءَ ظُهُورِهِمْ، وَ شَوَّهُوا بِإِعْفَاءِ الشُّعُورِ مَحَاسِنَ خَلْقِهِمْ، ابْتِلاَءً عَظِیماً، وَ امْتِحَاناً شَدِیداً، وَ اخْتِبَاراً مُبِیناً، وَ تَمْحِیصاً بَلِیغاً، جَعَلَهُ ال‍لّهُ سَبَباً لِرَحْمَتِهِ، وَ وُصْلَةً إِلَی جَنَّتِهِ.

لَوْ أَرَادَ سُبْحَانَهُ أَنْ یضَعَ بَیتَهُ الْحَرَامَ، وَ مَشَاعِرَهُ الْعِظَامَ، بَینَ جَنَّات وَ أَنْهَار، وَ سَهْل وَ قَرَار، جَمَّ الْاَشْجَارِ، دَانِی الثِّمَارِ، مُلْتَفَّ الْبُنَی، مُتَّصِلَ الْقُرَی، بَینَ بُرَّة سَمْرَاءَ، وَ رَوْضَة خَضْرَاءَ، وَ أَرْیاف مُحْدِقَة، وَ عِرَاص مُغْدِقَة، وَ رِیاض نَاضِرَة، وَ طُرُق عَامِرَة، لَكَانَ قَدْ صَغُرَ قَدْرُ الْجَزَاءِ عَلَی حَسَبِ ضَعْفِ الْبَلاَءِ. وَ لَوْ كَانَ الْاِسَاسُ الْمَحْمُولُ عَلَیهَا، وَ الْاَحْجَارُ الْمَرْفُوعُ بِهَا، بَینَ زُمُرُّدَة خَضْرَاءَ، وَ یاقُوتَة حَمْرَاءَ، وَ نُور وَ ضِیاء، لَخَفَّفَ ذلِكَ مُصَارَعَةَ الشَّكِّ فِی الصُّدُورِ، وَ لَوَضَعَ مُجَاهَدَةَ إِبْلِیسَ عَنِ الْقُلُوبِ، وَ لَنَفَی مُعْتَلَجَ الرَّیبِ مِنَ النَّاسِ، وَ لكِنَّ ال‍لّهَ یخْتَبِرُ عِبَادَهُ بِأَنْوَاعِ الشَّدَائِدِ، وَ یتَعَبَّدُهُمْ بِأَنْوَاعِ الْمَجَاهِدِ، وَ یبْتَلِیهِمْ بِضُرُوبِ الْمَكَارِهِ، إِخْرَاجاً لِلتَّكَبُّرِ مِنْ قُلُوبِهِمْ، وَ إِسْكَاناً لِلتَّذَلُّلِ فِی نُفُوسِهِمْ، وَ لِیجْعَلَ ذلِكَ أَبْوَاباً فُتُحاً إِلَی فَضْلِهِ، وَ أَسْبَاباً ذُلُلاً لِعَفْوِهِ.

اَل‍لّهَ ال‍لّهَ فِی عَاجِلِ الْبَغْی، وَ آجِلِ وَخَامَةِ الظُّلْمِ، وَ سُوءِ عَاقِبَةِ الْكِبْرِ، فَإِنَّهَا مَصْیدَةُ إِبْلِیسَ الْعُظْمَی، وَ مَكِیدَتَهُ الْكُبْرَی، الَّتی تُسَاوِرُ قُلُوبَ الرِّجَالِ مُسَاوَرَةَ السُّمُومِ الْقَاتِلَةِ، فَما تُکْدِی أَبَداً، وَ لاتُشْوِی أَحَداً، لاعَالِماً لِعِلْمِهِ، وَ لامُقِلاًّ فِی طِمْرِهِ. وَ عَنْ ذلِكَ مَا حَرَسَ ال‍لّهُ عِبَادَهُ الْمُؤْمِنِینَ بِالصَّلَوَاتِ وَ الزَّكَوَاتِ، وَ مُجَاهَدَةِ الصِّیامِ فِی الْاَیامِ الْمَفْرُوضَاتِ، تَسْكِیناً لِاَطْرَافِهِمْ، وَ تَخْشِیعاً لِاَبْصَارِهِمْ، وَ تَذْلِیلاً لِنُفُوسِهِمْ، وَ تَخْفِیضاً لِقُلُوبِهِمْ، وَ إِذْهَاباً لِلْخُیلاَءِ عَنْهُمْ، وَ لِمَا فِی ذلِكَ مِنْ تَعْفِیرِ عِتَاقِ الْوُجُوهِ بِالتُّرَابِ تَوَاضُعاً، وَ الْتِصَاقِ كَرَائِمِ الْجَوَارِحِ بِالْاَرْضِ تَصَاغُراً، وَ لُحُوقِ الْبُطُونِ بِالْمُتُونِ مِنَ الصِّیامِ تَذَلُّلاً; مَعَ مَا فِی الزَّكَاةِ مِنْ صَرْفِ ثَمَرَاتِ الْاَرْضِ وَ غَیرِ ذلِكَ إِلَی أَهْلِ الْمَسْكَنَةِ وَ الْفَقْرِ.

اُنْظُرُوا إِلَی مَا فِی هذِهِ الْاَفْعَالِ مِنْ قَمْعِ نَوَاجِمِ الْفَخْرِ، وَ قَدْعِ طَوَالِعِ الْكِبْرِ.

لَقَدْ نَظَرْتُ فَمَا وَجَدْتُ أَحَداً مِنَ الْعَالَمِینَ یتَعَصَّبُ لِشَیء مِنَ الأَشْیاءِ إِلاَّ عَنْ عِلَّةِ تَحْتَمِلُ تَمْوِیهَ الْجُهَلاَءِ، أوْ حُجَّة تَلِیطُ بِعُقُولِ السُّفَهَاءِ غَیرَكُمْ. فَإِنَّكُمْ تَتَعَصَّبُونَ لِاَمْر مَا یعْرَفُ لَهُ سَبَبٌ وَ لاعِلَّةٌ. أَمَّا إِبْلِیسُ فَتَعَصَّبَ عَلَی آدَمَ لِاَصْلِهِ، وَ طَعَنَ عَلَیهِ فِی خِلْقَتِهِ، فَقَالَ: أَنَا نَارِی وَ أَنْتَ طِینِی.

وَ أَمَّا الْاَغْنِیاءُ مِنْ مُتْرَفَةِ الْاُمَمِ، فَتَعَصَّبُوا لاِثَارِ مَوَاقِعِ النِّعَمِ، فَقَالُوا: (نَحْنُ أَکْثَرُ أَمْوَالاً وَ أَوْلاَداً وَ مَا نَحْنُ بِمُعَذَّبِینَ).

إِنْ كَانَ لاَبُدَّ مِنَ الْعَصَبِیةِ فَلْیكُنْ تَعَصُّبُكُمْ لِمَكَارِمِ الْخِصَالِ، وَ مَحَامِدِ الْاَفْعَالِ، وَ مَحَاسِنِ الْاُمُورِ، الَّتی تَفَاضَلَتْ فِیهَا الْمُجَدَاءُ وَ النُّجَدَاءُ مِنْ بُیوتَاتِ الْعَرَبِ وَ یعَاسِیبِ الْقَبَائِلِ; بِالْاَخْلاَقِ الرَّغِیبَةِ، وَالْاَحْلاَمِ الْعَظِیمَةِ، وَ الْاَخْطَارِ الْجَلِیلَةِ، وَ الْاثَارِ الْمَحْمُودَةِ. فَتَعَصَّبُوا لِخِلاَلِ الْحَمْدِ مِنَ الْحِفْظِ لِلْجِوَارِ، وَ الْوَفَاءِ بِالذِّمَامِ، وَالطَّاعَةِ لِلْبِرِّ، وَ الْمَعْصِیةِ لِلْكِبْرِ، وَ الْاَخْذِ بِالْفَضْلِ، وَ الْكَفِّ عَنِ الْبَغْی، وَ الْاِعْظَامِ لِلْقَتْلِ، وَ الْاِنْصَافِ لِلْخَلْقِ، وَ الْكَظْمِ لِلْغَیظِ، وَ اجْتِنَابِ الْفَسَادِ فِی الْاَرْضِ.

اِحْذَرُوا مَا نَزَلَ بِالْاُمَمِ قَبْلَكُمْ مِنَ الْمَثُلاَتِ بِسُوءِ الْاَفْعَالِ، وَ ذَمِیمِ الْاَعْمَالِ. فَتَذَكَّرُوا فِی الْخَیرِ وَ الشَّرِّ أَحْوَالَهُمْ، وَ احْذَرُوا أَنْ تَكُونُوا أَمْثَالَهُمْ.

فَإِذَا تَفَكَّرْتُمْ فِی تَفَاوُتِ حَالَیهِمْ، فَالْزَمُوا كُلَّ أَمْر لَزِمَتِ الْعِزَّةُ بِهِ شَأْنَهُمْ، وَ زَاحَتِ الْاَعْدَاءُ لَهُ عَنْهُمْ، وَ مُدَّتِ الْعَافِیةُ بِهِ عَلَیهِمْ، وَ انْقَادَتِ النِّعْمَةُ لَهُ مَعَهُمْ، وَ وَصَلَتِ الْكَرَامَةُ عَلَیهِ حَبْلَهُمْ مِنَ الْاِجْتِنَابِ لِلْفُرْقَةِ، وَ ال‍لّزُومِ لِلْاُلْفَةِ، وَ التَّحَاضِّ عَلَیهَا، وَ التَّوَاصِی بِهَا، وَ اجْتَنِبُوا كُلَّ أَمْر كَسَرَ فِقْرَتَهُمْ، وَ أَوْهَنَ مُنَّتَهُمْ; مِنْ تَضَاغُنِ الْقُلُوبِ، وَ تَشَاحُنِ الصُّدُورِ، وَ تَدَابُرِ النُّفُوسِ، وَ تَخَاذُلِ الْاَیدِی.

تَدَبَّرُوا أَحْوَالَ الْمَاضِینَ مِنَ الْمُؤْمِنِینَ قَبْلَكُمْ، كَیفَ كَانُوا فِی حَالِ التَّمْحِیصِ وَ الْبَلاَءِ. أَلَمْ یكُونُوا أَثْقَلَ الْخَلاَئِقِ أَعْبَاءً، وَ أَجْهَدَ العِبَادِ بَلاَءً، وَ أَضْیقَ أَهْلِ الدُّنْیا حَالاً. اتَّخَذَتْهُمُ الْفَرَاعِنَةُ عَبِیداً فَسَامُوهُمْ سُوءَ الْعَذَابِ، وَجَرَّ عُوهُمُ الْمُرَارَ، فَلَمْ تَبْرَحِ الْحَالُ بِهِمْ فِی ذُلِّ الْهَلَكَةِ وَ قَهْرِ الْغَلَبَةِ، لایجِدُونَ حِیلَةً فِی امْتِنَاع، وَ لاسَبِیلاً إِلَی دِفَاع. حَتَّی إِذَا رَأَی ال‍لّهُ سُبْحَانَهُ جِدَّ الصَّبْرِ مِنْهُمْ عَلَی الْاَذَی فِی مَحَبَّتِهِ، وَ الْاِحْتِمَالَ لِلْمَکْرُوهِ مِنْ خَوْفِهِ، جَعَلَ لَهُمْ مِنْ مَضَایقِ الْبَلاَءِ فَرَجاً، فَأَبْدَلَهُمُ الْعِزَّ مَكَانَ الذُّلِّ، وَ الْاَمْنَ مَکانَ الْخَوْفِ، فَصَارُوا مُلُوکاً حُكَّاماً، وَ أئِمَّةً أَعْلاَماً، وَ قَدْ بَلَغَتِ الْكَرَامَةُ مِنَ ال‍لّهِ لَهُمْ مَا لَمْ تَذْهَبِ الْامَالُ إِلَیهِ بِهِمْ.

اُنْظُرُوا كَیفَ كَانُوا حَیثُ كَانَتِ الْاَمْلاَءُ مُجْتَمِعَةً، وَ الْاَهْوَاءُ مُؤْتَلِفَةً، وَ الْقُلُوبُ مُعْتَدِلَةً، وَ الْاَیدِی مُتَرَادِفَةً، وَ السُّیوفُ مُتَنَاصِرَةً، وَ الْبَصَائِرُ نَافِذَةً، وَ الْعَزَائِمُ وَاحِدَةً. أَلَمْ یكُونُوا أَرْبَاباً فِی أَقْطَارِ الْاَرَضِینَ، وَ مُلُوکاً عَلَی رِقَابِ الْعَالَمِینَ! فَانْظُرُوا إِلَی مَا صَارُوا إِلَیهِ فِی آخِرِ أُمُورِهِمْ، حِینَ وَقَعَتِ الْفُرْقَةُ، وَ تَشَتَّتَتِ الْاُلْفَةُ، وَ اخْتَلَفَتِ الْكَلِمَةُ وَالْاَفْئِدَةُ، وَ تَشَعَّبُوا مُخْتَلِفِینَ، وَ تَفَرَّقُوا مُتَحَارِبِینَ، قَدْ خَلَعَ ال‍لّهُ عَنْهُمْ لِبَاسَ كَرَامَتِهِ، وَ سَلَبَهُمْ غَضَارَةَ نِعْمَتِهِ، وَ بَقِی قَصَصُ أَخْبَارِهِمْ فِیكُمْ عِبَراً لِلْمُعْتَبِرِینَ.

اِعْتَبِرُوا بِحَالِ وَلَدِ إِسْمَاعِیلَ وَ بَنی إِسْحَاقَ وَ بَنِی إِسْرَائِیلَ(علیهم السلام). فَمَا أَشَدَّ اعْتِدَالَ الْاَحْوَالِ، وَ أَقْرَبَ اشْتِبَاهَ الْاَمْثَالِ!

تَأَمَّلُوا أَمْرَهُمْ فِی حَالِ تَشَتُّتِهِمْ وَ تَفَرُّقِهِمْ، لَیالِی كَانَتِ الْاَكَاسِرَةُ وَ الْقَیاصِرَةُ أَرْبَاباً لَهُمْ، یحْتَازُونَهُمْ عَنْ رِیفِ الْافَاقِ، وَ بَحْرِ الْعِرَاقِ، وَ خُضْرَةِ الدُّنْیا، إِلَی مَنابِتِ الشِّیحِ، وَ مَهَافِی الرِّیحِ، وَ نَكَدِ الْمَعَاشِ، فَتَرَكُوهُمْ عَالَةً مَسَاكِینَ إِخْوَانَ دَبَر وَ وَبَر، أَذَلَّ الْاُمَمِ دَاراً، وَ أَجْدَبَهُمْ قَرَاراً، لایأْوُونَ إِلَی جَنَاحِ دَعْوَة یعْتَصِمُونَ بِها، وَ لاإِلَی ظِلِّ أُلْفَة یعْتَمِدُونَ عَلَی عِزِّهَا. فَالْاَحْوَالُ مُضْطَرِبَةٌ، وَ الْاَیدِی مُخْتَلِفَةٌ، وَ الْكَثْرَةُ مُتَفَرِّقَةٌ; فِی بِلاَءِ أَزْل، وَ أَطْبَاقِ جَهْل! مِنْ بَنَات مَوْؤُودَة، وَ أَصْنَام مَعْبُودَة، وَ أَرْحَام مَقْطُوعَة، وَ غَارَات مَشْنُونَة.

اُنْظُرُوا إِلَی مَوَاقِعِ نِعَمِ ال‍لّهِ عَلَیهِمْ حِینَ بَعَثَ إِلَیهِمْ رَسُولاً، فَعَقَدَ بِمِلَّتِهِ طَاعَتَهُمْ، وَ جَمَعَ عَلَی دَعْوَتِهِ أُلْفَتَهُمْ: كَیفَ نَشَرَتِ النِّعْمَةُ عَلَیهِمْ جَنَاحَ كَرَامَتِهَا، وَ أَسَالَتْ لَهُمْ جَدَاوِلَ نَعِیمِهَا، وَ الْتَفَّتِ الْمِلَّةُ بِهِمْ فِی عَوَائِدِ بَرَكَتِهَا، فَأَصْبَحُوا فِی نِعْمَتِهَا غَرِقِینَ، وَ فِی خُضْرَةِ عَیشِهَا فَكِهِینَ. قَدْ تَرَبَّعَتِ الْاُمُورُ بِهِمْ، فِی ظِلِّ سُلْطَان قَاهِر، وَ آوَتْهُمُ الْحَالُ إِلَی كَنَفِ عِزٍّ غَالِب، وَ تَعَطَّفَتِ الْاُمُورُ عَلَیهِمْ فِی ذُرَی مُلْک ثَابت. فَهُمْ حُكَّامٌ عَلَی الْعَالَمِینَ، وَ مُلُوکٌ فِی أَطْرَافِ الْاَرَضِینَ. یمْلِكُونَ الْاُمُورَ عَلَی مَنْ كَانَ یمْلِكُهَا عَلَیهِمْ، وَ یمْضُونَ الْاَحْکامَ فِیمَنْ كَانَ یمْضِیهَا فِیهِمْ! لاتُغْمَزُ لَهُمْ قَنَاةٌ، وَ لاتُقْرَعُ لَهُمْ صَفَاةٌ.

لاَ وَ إِنَّكُمْ قَدْ نَفَضْتُمْ أَیدِیكُمْ مِنْ حَبْلِ الطَّاعَةِ، وَ ثَلَمْتُمْ حِصْنَ ال‍لّهِ الْمَضْرُوبَ عَلَیكُمْ، بِأَحْکامِ الْجَاهِلِیةِ. فَإِنَّ ال‍لّهَ سُبْحَانَهُ قَدِ امْتَنَّ عَلَی جَمَاعَةِ هذِهِ الْاُمَّةِ فِیمَا عَقَدَ بَینَهُمْ مِنْ حَبْلِ هذِهِ الْاُلْفَةِ الَّتِی ینْتَقِلُونَ فِی ظِلِّهَا، وَ یأْوُونَ إِلَی كَنَفِهَا، بِنِعْمَة لایعْرِفُ أَحَدٌ مِنَ الْمَخْلُوقِینَ لَهَا قِیمَةً، لِاَنَّها أَرْجَحُ مِنْ كُلِّ ثَمَن، وَ أَجَلُّ مِنْ كُلِّ خَطَر.

وَ اعْلَمُوا أَنَّكُمْ صِرْتُمْ بَعْدَ الْهِجْرَةِ أَعْرَاباً، وَ بَعْدَ الْمُوَالاَةِ أَحْزَاباً. مَا تَتَعَلَّقُونَ مِنَ الْاِسْلاَمِ إِلاَّ بِاسْمِهِ، وَ لاتَعْرِفُونَ مِنَ الْاِیمَانِ إلاَّ رَسْمَهُ.

تَقُولُونَ: النَّارَ وَ لاالْعَارَ! كَأَنَّكُمْ تُرِیدُونَ أَنْ تُکْفِئُوا الْاِسلاَمَ عَلَی وَجْهِهِ انْتِهَاکاً لِحَرِیمِهِ، وَ نَقْضاً لِمِیثَاقِهِ الَّذِی وَضَعَهُ ال‍لّهُ لَكُمْ حَرَماً فِی أَرْضِهِ، وَ أَمْناً بَینَ خَلْقِهِ. وَ إِنَّكُمْ إِنْ لَجَأْتُمْ إِلَی غَیرِهِ حَارَبَكُمْ أَهْلُ الْكُفْرِ، ثُمَّ لاجَبْرَائِیلُ وَلاَ مِیکائِیلُ وَ لامُهَاجِرُونَ وَ لاأَنْصَارٌ ینْصُرُونَكُمْ إِلاَّ الْمُقَارَعَةَ بِالسَّیفِ حَتَّی یحْكُمَ ال‍لّهُ بَینَكُمْ.

وَ إِنَّ عِنْدَكُمُ الْاَمْثَالَ مِنْ بَأْسِ ال‍لّهِ وَ قَوَارِعِهِ، وَ أَیامِهِ وَ وَقَائِعِهِ، فَلاَ تَسْتَبْطِئُوا وَعِیدَهُ جَهْلاً بِأَخْذِهِ، وَ تَهَاوُناً بِبَطْشِهِ، وَ یأْساً مِنْ بَأْسِهِ. فَإِنَّ ال‍لّهَ سُبْحَانَهُ لَمْ یلْعَنِ الْقَرْنَ الْمَاضِی بَینَ أَیدِیكُمْ إِلاَّ لِتَرْكِهِمُ الْاَمْرَ بِالْمَعْرُوفِ وَ النَّهْی عَنِ الْمُنْكَرِ. فَلَعَنَ ال‍لّهُ السُّفَهَاءَ لِرُكُوبِ الْمَعَاصِی، وَ الْحُلَمَاءَ لِتَرْكِ التَّنَاهِی.

أَلاَ وَ قَدْ قَطَعْتُمْ قَیدَ الْاِسْلاَمِ، وَ عَطَّلْتُمْ حُدُودَهُ، وَ أَمَتُّمْ أَحْكَامَهُ.

لاَ وَ قَدْ أَمَرَنِی ال‍لّهُ بِقِتَالِ أَهْلِ الْبَغْی وَ النَّکْثِ وَالْفَسَادِ فِی الْاَرْضِ، فَأَمَّا النَّاكِثُونَ فَقَدْ قَاتَلْتُ، وَ أَمَّا الْقَاسِطُونَ فَقَدْ جَاهَدْتُ، وَ أَمَّا الْمَارِقَةُ فَقَدْ دَوَّخْتُ، وَ أَمَّا شَیطَانُ الرَّدْهَةِ فَقَدْ كُفِیتُهُ بِصَعْقَة سُمِعَتْ لَهَا وَجْبَةُ قَلْبِهِ وَ رَجَّةُ صَدْرِهِ، وَ بَقِیتْ بَقِیةٌ مِنْ أَهْلِ الْبَغْی. وَ لَئِنْ أَذِنَ ال‍لّهُ فِی الْكَرَّةِ عَلَیهِمْ لاَُدِیلَنَّ مِنْهُمْ إِلاَّ مَا یتَشَذَّرُ فِی أَطْرَافِ الْبِلاَدِ تَشَذُّراً.

أنَا وَضَعْتُ فِی الصِّغَرِ بِكَلاَكِلِ الْعَرَبِ، وَ كَسَرْتُ نَوَاجِمَ قُرُونِ رَبِیعَةَ وَ مُضَرَ. وَ قَدْ عَلِمْتُمْ مَوْضِعِی مِنْ رَسُولِ ال‍لّهِ صَلَّی اللهُ عَلَیهِ وَ آلِهِ بِالْقَرَابَةِ الْقَرِیبَةِ، وَ الْمَنْزِلَةِ الْخَصیصَةِ. وَضَعَنِی فِی حِجْرِهِ وَ أَنَا وَلَدٌ یضُمُّنِی إِلَی صَدْرِهِ، وَ یکْنُفُنِی فِی فِرَاشِهِ، وَ یمِسُّنِی جَسَدَهُ، وَ یشِمُّنِی عَرْفَهُ. وَ كَانَ یمْضَغُ الشَّیءَ ثُمَّ یلْقِمُنِیهِ، وَ مَا وَجَدَ لِی كَذْبَةً فِی قَوْل، وَ لاخَطْلَةً فِی فِعْل. وَ لَقَدْ قَرَنَ ال‍لّهُ بِهِ صَلَّی اللهُ عَلَیهِ وَ آلِهِ مِنْ لَدُنْ أَنْ كَانَ فَطِیماً أَعْظَمَ مَلَک مِنْ مَلاَئِكَتِهِ یسْلُكُ بِهِ طَرِیقَ الْمَكَارِمِ، وَ مَحَاسِنَ أَخْلاَقِ الْعَالَمِ، لَیلَهُ وَ نَهَارَهُ. وَ لَقَدْ كُنْتُ أَتَّبِعُهُ اتِّبَاعَ الْفَصِیلِ أَثَرَ أُمِّهِ، یرْفَعُ لِی فِی كُلِّ یوْم مِنْ أَخْلاَقِهِ عَلَماً، وَ یأْمُرُنِی بِالْاِقْتِدَاءِ بِهِ. وَ لَقَدْ كَانَ یجَاوِرُ فِی كُلِّ سَنَة بِحِرَاءَ فَأَرَاهُ، وَ لایرَاهُ غَیرِی. وَ لَمْ یجْمَعْ بَیتٌ وَاحِدٌ یوْمَئِذ فِی الْاِسْلاَمِ غَیرَ رَسُولِ ال‍لّهِ صَلَّی اللهُ عَلَیهِ وَ آلِهِ وَ خَدِیجَةَ وَ أَنَا ثَالِثُهُمَا. أَرَی نُورَ الْوَحْی وَ الرِّسَالَةِ، وَ أَشُمُّ رِیحَ النُّبُوَّةِ.

وَ لَقَدْ سَمِعْتُ رَنَّةَ الشَّیطَانِ حِینَ نَزَلَ الْوَحْی عَلَیهِ صَلَّی اللهُ عَلَیهِ وَ آلِهِ فَقُلْتُ: یا رَسُولَ ال‍لّهِ مَا هذِهِ الرَّنَّةُ؟ فَقَالَ: «هذَا الشَّیطَانُ قَدْ أَیسَ مِنْ عِبَادَتِهِ. إِنَّكَ تَسْمَعُ مَا أَسْمَعُ، وَ تَرَی مَا أَرَی، إِلاَّ أَنَّكَ لَسْتَ بِنَبِی، وَ لكِنَّكَ لَوَزِیرٌ وَ إِنَّكَ لَعَلَی خَیر».

لَقَدْ كُنْتُ مَعَهُ صَلَّی اللهُ عَلَیهِ وَ آلِهِ لَمَّا أَتَاهُ الْمَلاَُ مِنْ قُرَیش، فَقَالُوا لَهُ: یا مُحَمَّدُ، إِنَّكَ قَدِ ادَّعَیتَ عَظِیماً لَمْ یدَّعِهِ آبَاؤُكَ وَ لاأَحَدٌ مِنْ بَیتِكَ، وَ نَحْنُ نَسْأَلُكَ أَمْراً إِنْ أَنْتَ أَجَبْتَنَا إِلَیهِ وَ أَرَیتَنَاهُ، عَلِمْنَا أَنَّكَ نَبِی وَ رَسُولٌ، وَ إِنْ لَمْ تَفْعَلْ عَلِمْنَا أَنَّكَ سَاحِرٌ كَذَّابٌ. فَقَالَ صَلَّی اللهُ عَلَیهِ وَ آلِهِ: «وَ مَا تَسْأَلُونَ؟» قَالُوا: تَدْعُو لَنَا هذِهِ الشَّجَرَةَ حَتَّی تَنْقَلِعَ بِعُرُوقِهَا وَ تَقِفَ بَینَ یدَیكَ، فَقَالَ صَلَّی اللهُ عَلَیهِ وَ آلِهِ: «إِنَّ ال‍لّهَ عَلَی كُلِّ شَیء قَدِیرٌ، فَإِنْ فَعَلَ ال‍لّهُ لَكُمْ ذلِكَ، أَتُؤْمِنُونَ وَ تَشْهَدُونَ بِالْحَقِّ؟» قَالُوا: نَعَمْ، قَالَ: «فَإنِّی سَأُرِیكُمْ مَا تَطْلُبُونَ، وَ إِنِّی لاََعْلَمُ أَنَّكُمْ لاتَفِیئُونَ إِلَی خَیر، وَ إِنَّ فِیكُمْ مَنْ یطْرَحُ فِی الْقَلِیبِ، وَ مَنْ یحَزِّبُ الْاَحْزَابَ». ثُمَّ قَالَ صَلَّی اللهُ عَلَیهِ وَ آلِهِ: «یاأیتُهَا الشَّجَرَةُ إِنْ كُنْتِ تُؤْمِنِینَ بِال‍لّهِ وَ الْیوْمِ الْاخِرِ، وَ تَعْلَمِینَ أَنِّی رَسُولُ ال‍لّهِ، فَانْقَلِعِی بِعُرُوقِكِ حَتَّی تَقِفِی بَینَ یدَی بِإِذْنِ ال‍لّهِ». فَوَالَّذِی بَعَثَهُ بِالْحَقِّ لاَنْقَلَعَتْ بِعُرُوقِهَا، وَ جَاءَتْ وَ لَهَا دَوِی شَدِیدٌ، وَ قَصْفٌ كَقَصْفِ أَجْنِحَةِ الطَّیرِ; حَتَّی وَقَفَتْ بَینَ یدَی رَسُولِ ال‍لّهِ صَلَّی اللهُ عَلَیهِ وَ آلِهِ مُرَفْرِفَةً، وَ أَلْقَتْ بِغُصْنِهَا الْاَعْلَی عَلَی رَسُولِ ال‍لّهِ صَلَّی اللهُ عَلَیهِ وَ آلِهِ، وَ بِبَعْضِ أَغْصَانِهَا عَلَی مَنْكِبِی، وَ كُنْتُ عَنْ یمِینِهِ صَلَّی اللهُ عَلَیهِ وَ آلِهِ، فَلَمَّا نَظَرَ الْقَوْمُ إِلَی ذلِكَ قَالُوا عُلُوًّا وَاسْتِکْبَاراً: فَمُرْهَا فَلْیأْتِكَ نِصْفُهَا وَ یبْقَی نِصْفُهَا، فَأَمَرَهَا بِذلِكَ، فَأَقْبَلَ إِلَیهِ نِصْفُهَا كَأَعْجَبِ إِقْبَال وَ أَشَدِّهِ دَوِیاً، فَكَادَتْ تَلْتَفُّ بِرَسُولِ ال‍لّهِ صَلَّی اللهُ عَلَیهِ وَ آلِهِ، فَقَالُوا كُفْراً وَ عُتُوّاً: فَمُرْ هذَا النِّصْفَ فَلْیرْجِعْ إِلَی نِصْفِهِ كَمَا كَانَ، فَأَمَرَهُ صَلَّی اللهُ عَلَیهِ وَ آلِهِ فَرَجَعَ; فقُلْتُ أَنَا: لاإِلهَ إِلاَّ ال‍لّهُ ; إِنِّی أَوَّلُ مُؤْمِن بِكَ یا رَسُولَ ال‍لّهِ، وَ أَوَّلُ مَنْ أَقَرَّ بِأَنَّ الشَّجَرَةَ فَعَلَتْ مَا فَعَلَتْ بِأَمْرِ ال‍لّهِ تَعَالَی تَصْدِیقاً بِنُبُوَّتِكَ، وَ إِجْلاَلاً لِكَلِمَتِكَ. فَقَالَ الْقَوْمُ كُلُّهُمْ: بَلْ سَاحِرٌ كَذَّابٌ، عَجِیبُ السِّحْرِ خفِیفٌ فِیهِ، وَ هَلْ یصَدِّقُكَ فِی أَمْرِكَ إِلاَّ مِثْلُ هذَا! (یعْنُونَنِی).

إِنِّی لَمِنْ قَوْم لاتَأْخُذُهُمْ فِی ال‍لّهِ لَوْمَةُ لاَئِم، سِیمَاهُمْ سِیمَا الصِّدِّیقِینَ، وَ كَلاَمُهُمْ كَلاَمُ الْاَبْرَارِ، عُمَّارُ ال‍لّیلِ وَ مَنَارُ النَّهَارِ. مُتَمَسِّكُونَ بِحَبْلِ الْقُرْآنِ، یحْیونَ سُنَنَ ال‍لّهِ وَ سُنَنَ رَسُولِهِ; لایسْتَکْبِرُونَ وَ لایعْلُونَ، وَ لایغُلُّونَ وَ لایفْسِدُونَ. قُلُوبُهُمْ فِی الْجِنَانِ، وَ أَجْسَادُهُمْ فِی الْعَمَلِ.

tarçumai toçikiji xutba

Sitoiş Xudovandero sazost, ki libosi izzat va buzurgī pūşid va on duro baroi xud intixob va az digar padidaho bozdoşt. On duro marzi mijoni xud va digaron qaror dod va onduro baroi buzurgiji xud intixob kard va la'nat kard on kasero, ki dar orzui izzat va buzurgī, bo Xudo ba siteza barxezed. Az in rū, fariştagoni muqarrabi xudro imtihon kard va furūtanonro az gardankaşon çudo farmud. Bo on ki az on ci dar dilhost va az asrori pinhon ogoh ast, ba fariştagon farmud:

"Man başarero az xok meofarinam; ongoh, ki ofarinişi ū ba pajon rasid va rūh dar ū damidam, baroi ū saçda kuned, fariştagon hama saçda kardand magar Iblis", ki hasodat ūro faro girift.

Şajton bar Odam alajhissalom, ba xotiri az xok ofarida şudani ū, faxr furūxt va bo takja ba asli xud, ki az otaş ast, ducori taaassub va ƣurur şud. Pas, şajton duşmani Xudo va peşvoi mutaassibho va sarsilsilai mutakabbiron ast, ki asosi taassubro bino nihod va bar libosi kibrijoī va azzamat, bo Xudo siteza kard; libosi buzurgero bar tan pūşid va pūşişi furūtaniro az tan barovard. Ojo namenigared, ki Xudo ba xotiri xudbuzurgbenī ūro xurdu majda soxt? Va ba çihati balandparvozī ūro pastu xor gardonid? Pas ūro dar dunjo rondaşuda gardond va otaşi çahannamro dar qijomat, baroi ū muhajjo kard?

Xudovand agar iroda mekard, Odam alajhissalomro az nure, ki caşmhoro xira kunad va zeboijaş aqlhoro hajratzada sozad va atru pokizagiaş hissi būjoiro tasxir kunad meofarid, ki agar cunin mekard, gardanho dar barobari Odam furūtanī mekard va ozmoişi fariştagon baroi saçdai Odam alajhissalomoson bud, ammo Xudovand maxluqoti xudro bo cizhoe, ki ogohī nadorand ozmoiş mekunad, to badu xub az ham çudo şavand va takabburu xudpisandiro az onho boz dorad va xudbuzurgbeniro az onon dur kunad. Pas, az on ci Xudovand nisbat ba Iblis ançom dod ibrat gired, cun a'moli farovon va kūşişhoi mudovimi ūro bo takabbur az bajn burd. Ū şaş hazor sol ibodat kard, ki ma'lum nest az solhoi dunjo jo oxirat ast, ammo bo jak lahza takabbur, hamaro nobud kard. Cī guna mumkin ast pas az Iblis, fardi digare hamon xatogiro takror kunad va solim bimonad? Na hargiz! Xudovand heç goh insonero ba xotiri amale voridi bihişt namekunad, ki baroi hamon amal, fariştaero mahrum sozad. Farmoni Xudo dar osmonu zamin jakson ast va bajni Xudo va xalq, dūstiji xosse vuçud nadorad, ki ba xotiri on, haromero, ki bar çahonijon e'lom farmuda, halol gardonad.

Ej bandagoni Xudo! Az duşmani Xudo parhez kuned, mabodo şumoro ba bemoriji xud mubtalo sozad va bo nidoi xud şumoro ba harakat darovarad va bo laşkarhoi pijoda va savorai xud, bar şumo bitozad! Ba çonam savgand, şajton tiri xatarnoke baroi şikori şumo bar callai kamon guzoşta va to haddi tavon kaşida va az nazdiktarin makon şumoro hadaf qaror dodaast va xitob ba Xudo gufta: "Parvardigoro! Ba sababi on, ki maro az dargohat dur kardī, dunjoro dar caşmahojaşon çilva mediham va hamaro gumroh xoham kard". Ammo tire dar torikiho va sange biduni nişona raho soxt, gar cī farzandoni xudpisande va barodaroni taaassubdor va xudxohe va savoroni markabi çaholat va xudparaste ūro tasdiq kardand.

Sarkaşoni şumo taslimi şajton şudand va tama'varziji ū dar şumo ta'sir kard va in haqiqat bar hama oşkor gardid va hukumati şajton bar şumo ustuvor şud va bo laşkari xud ba şumo huçum burd va şumoro ba zillati suqut kaşond va şumoro ba marzi kuştor va xunrezī kaşond va şumoro bo furū kardani najza dar caşmho, buridani gulūho, kūbidani maƣzho pojmol kard, to şumoro ba sūi otaşe bikaşonad, ki az peş muhajjo gardid.

Pas şajton buzurgtarin mone' baroi dindorī va zijonbortarin va otaşafrūztarin fard baroi dunjoi şumost! Şajton az kasone, ki duşmani sarsaxti şumo hastand va baroi darham şikastanaşon kamar bastaed, xatarnoktar ast. Mardum! Otaşi xaşmi xudro bar ziddi şajton ba kor gired va irtiboti xudro bo ū qat' kuned. Ba Xudo savgand, şajton bar aslu reşai şumo faxr furūxt va bar hasabu nasabi şumo ta'na zad va ajb girift. Bo sipohijoni savorai xud, ba şumo huçum ovard va bo laşkari pijoda, rohi şumoro bast, ki har kuço şumoro bijoband, şikor mekunand va dastu poi şumoro qat' mekunand. Na metavoned bo hila va naqşa onhoro parokanda kuned va na bo savgandho qodired az sari rohaton dur kuned, cun kamingohi şajton zillat ovar, tangu torik, margovar va çavalongohi balo va saxtihost. Pas şarorahoi taassub va kinahoi çohiliro dar qalbi xud xomūş sozed, ki takabbur va xudparastī dar dili musulmonon az ofathoi şajton, ƣururho va kūşişho va vasvasahoi ūst.

Toçi furūtaniro bar sar kuned va takabburu xudpisandiro zeri po bigzored va halqahoi zançiri xudbuzurgbeniro az gardan boz kuned va furūtaniro hamcun sangar, mijoni xud va şajton va laşkarijonaş qaror dihed, zero şajton az har gurūhe laşkarijon va joroni savora va pijoda dorad. Va şumo hamonandi Qobil[20]naboşed, ki bar barodaraş takabbur kard va Xudo ūro bartarī nadod, xudro buzurg mepindoşt va hasodat, ūro ba duşmanī vodor kard, taassub otaşi kina dar dilaş şū'lavar kard va şajton, bodi kibru ƣurur dar maƣzaş damid va sarançom puşajmon şud va Xudovand gunohi qotilonro to rūzī qijomat, bar gardani ū nihod.

Ogoh boşed! Dar sarkaşiju sitam zijodaravī karded va bar zamin, dar duşmanī bo Xudovand fasod ba roh andoxted va oşkoro bo bandagoni Xudo ba nabard pardoxted. Az Xudo bitarsed! Az Xudo bitarsed! Az takabburu xudpisandī va az tafoxuri çohilī bar hazar boşed, ki çojgohi buƣzu kina va ruşdi vasvasahoi şajton ast, ki millathoi guzaşta va ummathoi peşinro fireb dodaast. To on ço, ki dar torikihoi çaholat furū raftand va dar partgohi halokat aftidand va ba osonī ba hamon çoe, ki şajton mexost, kaşonda şudand. Kibru xudpisandī cizest, ki qalbhoi mutakabbironro ba ham monand karda, to asrho ba çangu xunrezī guzaronand va sinaho az kinaho tangī girift.

Ogoh boşed! Barhazar! Barhazar boşed az pajravī va farmonbariji saronu buzurgonaton; onon, ki bo aslu nasabi xud faxr mekunand va xudro bolotar az on ci hastand, mepindorand va korhoi nodurustro ba Xudo nisbat medihand va ne'mathoi gustardai Xudoro inkor mekunand, to bo xostahoi Parvardigor muboriza kunand va ne'mathoi Ūro nodida girand. Onon asosi taassubi çohilī va sutunhoi fitna va şamşerhoi faxrfurūşihoi çohilijat hastand. Pas, az Xudo parvo kuned va bo ne'mathoi xudododī dargir naşaved va ba fazlu baxşişi Ū hasodat navarzed va az furūmojagon itoat nakuned; onon ki tiragihojaşonro bo safoi şaffofi xud nūşided va bemoriaşonro bo salomatiji xud ba ham omexted va botili ononro bo haqqi xud maxlut kardaed, dar hole, ki onon reşai hamai fisqhoju inhirofho va hamrohi har guna gunohonand. Şajton onhoro baroi gumroh kardani mardum, markabhoi rom qaror dod va az onon laşkare baroi huçum ba mardum soxt va baroi dūzdidani aqlhoi şumo ononro suxangūi xud intixob kard, ki şumoro hadafi tirhoi xud va pojmolşudai qadamhoi xud va dastovezi vasvasahoi xud gardonid.

Mardum! Az on ci ba millathoi mutakabbir guzaşta, az kajfarho, azobho va saxtgiriho va zillatu xorie, ki ba onho furud omada, ibrat bigired. Va az qabrho va xoke, ki bar on sar guzoştand va zaminhoe, ki bo pahlū bar on aftodand, pand gired. Va az osori zişte, ki kibru ƣurur dar dilho meguzorad, ba Xudo panoh bared hamon guna ki az hodisahoi saxt ba Ū panoh mebared!

Agar Xudo takabbur varzidanro içoza medod, hatman ba bandagoni maxsusi xud az pajombaron va imomon içoza medod, dar hole, ki Xudoi Mutaol takabburro nisbat ba onho nopisand va tavozu'ro baroi onho pisandid, ki surat ba zamin meguzorand va ba xok memoland va dar barobari mu'minon tavozu' dorand va xud, dar qatori mardumi mahrumi çomea hastand, ki Xudo onhoro bo gurusnagī ozmud va ba sixtiju baloho giriftoraşon kard va bo tarsu vahşat, imtihonaşon namud va bo muşkiloti farovon, xolisaşon gardonid.

Pas, molu farzandro daleli xuşnudī jo xaşmi Xudo nadoned, zero ki nişonai noogohī ba mavoridi ozmoişu imtihon, dar benijozī va qudrat ast, cun Xudovandi subhon farmud: "Ojo gumon mekunand cun molu farzandone, ki ba onho dodem, bo şitob nekihoro baroi onho omoda mekunem? Ne, onon ogohī nadorand".

Pas hamono Xudovandi subhon bandagoni mutakabbirro bo dūstoni xud, ki az nazari onho notavonand, meozmojad. Vaqte, ki Mūso ibni Imron va barodaraş Horun alajhimossalom ba nazdi Fir'avn vorid şudand, dar tan liboshoi paşmin doştand va dar dast cūb, bo Fir'avn şart kardand, ki agar taslimi Xudo şavad hukumat va mulkaş çovidona bimonad va izzataş idoma jobad, Fir'avn guft:

"Ojo az in du nafar taaççub namekuned, ki davomi izzat va çovidonagiji hukumatamro ba xostahoi xud vobasta medonand? Dar hole, ki xud dar faqru becoragī ba sar mebarand? Agar cunin ast, caro bo xud dastbandhoi tillo nadorand?"

In suxanro Fir'avn baroi buzurg şumurdani tillo va tahqiri pūşişi libosi paşmin guft dar hole, ki agar Xudoi subhon iroda mefarmud, ba hangomi be'sati pajombaron darhoi gançho va ma'danhoi çavohirot va boƣhoi sarsabzro ba rūi pajombaron mekuşod va parrandagoni osmon va hajvonoti vahşiji zaminro hamrohi onon ba harakat meovard. Ammo agar in korro mekard, ozmoiş az mijon meraft va podoşu azob beasar meşud va başoratho va huşdorhoi Ilohī befoida mebud va bar mu'minon açru podoşi imtihonşudagon voçib nameşud va imonovarandagon savobi nekūkoronro namejoftand va lafzu kalimaho ma'nohoi xudro az dast medodand. Dar surate, ki Xudovand pajombaronro bo azmu irodai qavī, garci bo zohiri sodda va faqir, mub'us kard bo qano'ate, ki dilho va caşmhoro pur sozad, harcand faqr va nodoriji zohiriji onon caşmu gūşhoro xira sozad. Agar pajombaroni Ilohī doroi cunon qudrate budand, ki muxolifat ba onon imkon namedoşt va tavonoī va izzate medoştand, ki hargiz maƣlub nameşudand va saltanat va hukumate medoştand, ki hamai caşmho ba sūi onon bud, az rohhoi dur bori safar ba sūi onon mebastand, e'tibor va arzişaşon dar mijoni mardum andak bud va mutakabbiron dar barobaraşon sar furud meovardand va ba durūƣ iddaoi imon mekardand, az rūi tars jo aloqae, ki ba moddijot doştand xudro xudobovar nişon medodand. Dar on surat, nijathoi xolis joft nameşud va ahdofi ƣajriilohī dar imonaşon roh mejoft va bo angezahoi gunogun ba sūi nekiho meşitoftand.

Ammo Xudoi subhon iroda farmud, ki pajravī az pajombaron va tasdiqi kitobhoi osmonī va furutanī dar ibodat va taslim dar barobari farmoni Xudo va itoati mahz va farmonbardorī, bo nijati xolis tanho baroi Xudo surat pazirad va ahdofi ƣajrīxudoī dar on roh najobad, ki har miqdor ozmoiş va muşkilot buzurgtar boşad savob va podoş niz buzurgtar xohad bud.

Ojo muşohida namekuned, ki hamono Xudovandi subhon insonhoi peşin az Odam alajhissalom to ojandagoni in çahonro bo sanghoe dar Makka ozmoiş kard, ki na zijon merasonand va na naf'e dorand, na mebinand va na meşunavand? In sanghoro xonai muhtarami xud qaror dod va onro omili pojdoriji mardum gardonid.

Sipas Ka'baro dar sangloxtarin makonho, begijohtarin zaminho va kamfosilatarin darraho va mijoni kūhhoi duruşt va sangrezahoi farovon va caşmahoi kam ob va obodihoe az ham dur qaror dod, ki na şutur, na asb va na govu gūsfand heç kadom dar on sarzamin osoiş nadorand. Sipas Odam alajhissalom va farzandonaşro farmon dod, ki ba sūi Ka'ba bargardand va onro markazi içtimo' va sarmanzili maqsud va murod gardonad, to mardum bo işqi qalbho, bo sur'at az mijoni sahroju daşthoi dur va az daruni şahrho, dehaho, darrahoi amiq va çazirahoi az ham parokandai darjoho ba Makka rūj ovarand, şonahoi xudro biçunbonand va girdogirdi Ka'ba lo iloha illalloh bigūjand va dar atrofi xona tavof kunand va bo mūjhoi oşufta va badanhoi purgardu ƣubor dar harkat boşand. Liboshoi xudro, ki nişonai şaxsijati har fard ast, az badan berun kunand va bo isloh nakardani mūjhoi sar, qijofai xudro taƣjir dihand, ki ozmuni buzurg va imtihoni saxt va ozmoişi oşkor ast baroi poksozī va xolis şudan, ki Xudovand onro sababi rahmat va rasidan ba bihişt qaror dod. Agar Xudovand xonai muhtaramaşro va makonhoi ançomi marosimi haçro dar mijoni boƣho va nahrho va sarzaminhoi sabzu hamvor va purdaraxt va mevador, mintaqahoi obod va doroi xonaho va koxhoi bisjor obodi ba ham pajvasta, dar mijoni gandumzorho va mazorho va boƣhoi xurram va pur az gulu gijoh, doroi manzarahoi zebo va purob, dar mijoni boƣistoni şodiofarin va çoddahoi obod qaror medod, ba hamon andoza, ki ozmoiş sodda bud, podoş niz sabuktar meşud. Agar pojaho va zerbinoi Ka'ba va sanghoe, ki dar soxtmoni on ba kor rafta, az zumurradi sabz va joquti surx va doroi nur va ravşanoī bud, dilho dertar ba şakku tardid merasidand va taloşi şajton bar qalbho kamtar asar meguzoşt va vasvasahoi pinhoni ū dar mardum, ta'sirnok nabud.

Dar surate, ki Xudovand bandagoni xudro bo saxtihoi gunogun meozmojad va bo muşkiloti zijode ba ibodat mexonad va ba giriftorihoi muxtalif mubtalo mesozad, to kibru xudpisandiro az dilhojaşon xoriç kunad va ba çoi on, furūtanī ovarad va darhoi fazlu rahmataşro ba rūjaşon bikşojad va sababhoi afvu baxşişro ba osonī dar ixtijoraşon guzorad.

Pas, az Xudo bitarsed! Az Xudo bitarsed! Az şitob dar uqubat va çazoi sarkaşī va sitam barhazar boşed va az ojandai dardnoki zulm va sarançomi zişti takabbur va xudpisandī, ki kamingohi Iblis ast va çojgohi hila va najrangi ūst, bitarsed. Hila va najrange, ki bo dilhoi insonho monandi zahri kuşanda omexta meşavad va hargiz beta'sir naxohad bud va kase az halokataş çoni solim naxohad burd, na donişmand ba xotiri donişaş va na faqir ba xotiri libosi kūhnaaş.

Xudovand bandagonaşro bo namozu zakot va taloş dar rūzadorī hifz kardaast, to a'zoi badanaşon orom va caşmonaşon xoşe' va çonu ravonaşon furūtan va dilhojaşon furūtan boşad. Kibru xudpisandī az onon dur şavad, caroki dar saçda behtarin çoi surati xudro ba zamin molidan furūtanī ovarad va guzoştani a'zoi purarzişi badan bar zamin, nişonai xudxurd kardan ast. Va rūza giriftan va caspidani şikam ba puşt, sababi furūtanī ast. Va dodani zakot, baroi masraf şudani mevaçoti zamin va ƣajri on, ba xotiri nijozmandihoi faqiron va miskinhost.

Ba osori ibodat bingared, ki cī guna şoxahoi daraxti takabburro meşikanad. Va az rūidani kibru xudparastī, peşgirī mekunad!

Man ba korho va raftorhoi çahonijon nigoh kardam, heç kasero ƣajr az şumo najoftam, ki besabab bar cize taassub varzad magar bo dalele, ki bo on, noogohonro fireb dihad va jo dalele ovarad, ki dar aqli nodonon ta'sir kunad! Cun dar borai cize taassub mevarzed, ki sababe nadorad, vale şajton ba xotiri asli xilqati xud, bar Odam alajhissalom taassub varzid va xilqati ūro sarzaniş kard va guft: "Maro az otaş va turo az gil soxtaand". Va sarmojadoroni fasodzadai ummatho baroi doştani ne'mathoi farovon, taassub varzidand va guftand:

"Mo doroi farzandon va moli farovonemva hargiz azob naxohem şud".

Pas agar nocored, ki taassub varzed, baroi axloqi pisandida va korhoi nekū taassub doşta boşed. Hamon kirdorhoe, ki insonhoi boşaxsijat va şuçooni xonadoni arab va sardoroni qabilaho, dar onho az jakdigar peşī megiriftand, ja'ne axloqi pisandida, burdborī dar vaqti xaşmi farovon, kirdoru raftori zebo va durust va xislathoi nekū! Pas dar himojat az panohandagon, hamsojagon, vafodorī ba ahdu pajmon, itoat kardan az nekiho, xuddorī az takabbur, taloş dar çudu baxşiş, xuddorī az zulm, gunohi buzurg donistani odamkuşī, insof doştan bo mardum, furū burdani xaşm, parhez az fasod dar zamin taassub doşta boşed, to rastagor şaved. Az azobhoe, ki ba xotiri kirdori bad va korhoi nopisand, bar ummathoi peşin nozil şud, xudro hifz kuned va holathoi guzaştagonro dar xubiho va saxtiho ba jod ovared va bitarsed az in ki monandi onho boşed! Pas vaqte, ki dar zindagiji guzaştagon mutolia va fikr mekuned, ūhdadori cize boşed, ki sababi izzati onho bud va duşmanonro az sari rohaşon bardoşt va salomatu ofijati zindagiji onhoro faroham kard va ne'mathoi farovonro dar ixtijoraşon guzoşt. Va karomatu şaxsijat ba onho baxşid, ki az tafriqa va çudoī durī çustand va ba vahdatu hamdilī himmat guzoştand va jakdigarro ba vahdat suforiş kardand. Va az korhoe, ki puşti onhoro şikast va qudrati onhoro az bajn burd, monandi kinatūzī bo jakdigar, pur kardani dilho az baxiliju hasad, ba jakdigar puşt kardan va az ham buridan, dast az joriji ham kaşidan, biparhezed. Va dar ahvoloti mu'minoni guzaşta fikr kuned, ki cī guna dar holi imtihon basar burdand. Ojo beş az hama, muşkilot dar duşi onho nabud? Va ojo beş az hamai mardum, dar saxtī va zahmat nabudand? Va ojo az hamai mardumi çahon, beştar dar tangī qaror nadoştand? Fir'avnhoi zamon onhoro ba xizmatgorī giriftand va hameşa badtarin şikançahoro bar onho vorid kardand va talxihoi gunogunro bar komaşon rextand, ki in davroni zillatu halokat va maƣlub budan davom pajdo kard, na rohe bud, ki nofarmonī kunand va na corae, ki az xud difo' kunand. To on ki Xudovand taloşu pojdorī va burdborī dar barobari nomuloimoti onhoro dar rohi dūstiji xud va qudrati tahammuli norohatihoro baroi tars az xud, muşohida farmud. Onhoro az tangihoi balo va saxtiho naçot dod va zillati onhoro ba izzatu buzurgvorī va tarsi onhoro ba amnijat tabdil farmud va onhoro hokimu peşvoi insonho qaror dod. Va on qadar karomatu buzurgī az tarafi Xudo ba onho rasid, ki xijoli onro ham dar sar nameparvarondand. Pas fikr kuned, ki cī guna budand vaqte, ki vahdati içtimoī doştand, xostahoi onho jake, qalbho jakson, dastoni onho madadgori jakdigar, şamşeri onho jorikunanda, nigohho ba jak taraf dūxta şuda va xostahojaşon jake bud! Ojo dar on hol moliku sarparasti sarosari zamin nabudand? Va rahbaru peşvoi hamai dunjo naşudand? Pas ba pojoni kori onho niz bingared! Dar on hangom, ki ba tafriqa va parokandagī rūj ovarand va mehruboniju dūstiji onon az bajn raft va suxanho va dilhojaşon gunogun şud, az ham çudo şudand; ba hizbho va gurūhho pajvastand. Xudovand libosi karomati xudro az tanaşon berun ovard va ne'mathoi farovoni şirinro az onho girift va dostoni onho dar mijoni şumo ibratangez boqī mond. Az holoti zindagiji farzandoni Ismoili pajombar va Ishoqi pajombar (alajhimossalom) farzandoni Isroil "Jaqub" (ki durud bar onon bod) ibrat gired. Rostī cī qadar holati millatho bo ham jakson va dar sifathoju raftoraşon bo jakdigar hamonand hastand!

Dar ahvoloti onho rūzgore, ki az ham çudo va parokanda budand, fikr kuned; zamone, ki podşohoni Kasro va Qajsar bar onon hukumat mekardand va onhoro az sarzaminhoi obod, az kanorahoi Daçla va Furot va az muhithoi sarsabzu xurram dur kardand va ba sahrohoi kamgijoh va beobu alaf, mahalli vazişī bodho va sarzaminhoe, ki zindagī dar on çoho muşkil bud, tab'id kardand, ononro dar makonhoi nomunosib miskinu faqir va hamnişini şuturon soxtand. Xonahojaşon pastarin xonahoi millatho va sarzamini zindagiaşon xuşktarin bijobonho bud. Na da'vati haqqe vuçud doşt, ki ba on rūj ovarand va panohanda şavand va na sojai muhabbate vuçud doşt, ki dar izzati on zindagī kunand. Holoti onon digargun va qudrati onon parokanda va çam'ijati anbūhaşon mutafarriq bud. Dar baloi saxt va dar çaholati farogir furū rafta budand, duxtaronro zinda ba gūr va buthoro parastiş mekardand va qat'i robita bo xeşovandon va ƣoratgarihoi pajopaj, dar mijonaşon ravoç jofta bud.

Holo ba ne'mathoi buzurgi Ilohī, ki ba hangomi be'sati Pajombari Islom sallallohu alajhi va olihi va sallam, bar onon furū rext, bingared, ki cī guna itoati ononro bo dini xud pajvand dod. Va bo da'vataş onhoro ba vahdat rasond! Cī guna ne'mathoi Ilohī bolhoi karomati xudro bar onon gustaronid va çujborhoi osoişu oromişro barojaşon ravon soxt! Va tamomi barakathoi oini haq, onhoro dar bar girift!

Dar ne'matho ƣarq şudand va dar xurramiji zindagonī şodmon şudand, korhoi içtimoiji onon dar sojai qudrati hukumati Islom ustuvor şud va dar partavi izzati pojdor, orom giriftand va ba hukumati pojdor rasidand. Ongoh onon hokim va zimomdori çahon şudand va salotini rūi zamin gardidand va farmonravoi kasone şudand, ki dar guzaşta hokim budand va qavonini Ilohiro bar kasone içro mekardand, ki muçrijoni ahkom budand va dar guzaşta, kase qudrati şikastani nerūi ononro nadoşt va heç kas, xajoli muboriza bo ononro dar sar nameparvarond.

Ogoh boşed, ki şumo hamaknun dast az riştai itoat kaşided va bo zinda kardani arzişhoi çohilijat, qal'ai muhkami Ilohiro şikasted dar hole, ki Xudovand bar in ummati islomī bar "vahdat va barodarī" minnat guzoşta bud, ki dar sojai on zindagī kunand, ne'mathoe bud, ki heç arzişe nametavon hamonandi on tasavvur kard, cun az har arzişe garonqadrtar va az har karomate volotar bud. Bidoned, ki pas az hiçrat, dubora hamcun arabhoi sahronişin şudaed va pas az vahdatu barodarī ba ahzobi gunogun tabil gaştaed. Az Islom tanho nomi on va az imon çuz nişonero nameşinosed! Şior medihed: Otaş ore, nang hargiz! Gūjo mexohed Islomro sarnagun karda va pardai hurmataşro pora namoed va pajmonero, ki Xudo baroi hifzi hurmati muslimin dar zamin va omili amnijat va oromişi mardum qaror dod, bişkaned! Hamono agar şumo ba ƣajri Islom panoh bared, kofiron bo şumo nabard xohand kard. Ongoh na Çabrail va na Mikoil, na muhoçir va na ansor vuçud nadorand, ki şumoro jorī dihand va corae çuz nabard bo şamşer nadored, to Xudo dar mijoni şumo hukm namojad.

Mardum! Şumo az masalhoi Qur'on dar borai kasone, ki azob şudand va rūzhoi saxti onon va osebhoi şadide, ki didand ogohed, pas va'dai azobi Xudoro dur napindored va ba uzri in ki ogohī nadored, xudro giriftor nasozed va intiqomi Xudoro sabuk va xudro az azobi Ilohī emin napindored, cun, ki Xudoi subhon mardumi rūzgoroni guzaştaro az rahmati xud dur nasoxt, magar ba xotiri tarki amr ba ma'ruf va najh az munkar. Pas Xudo bexiradonro baroi nofarmonī va xiradmandonro baroi tarki bozdoştani digaron az gunoh, la'nat kard. Ogoh boşed! Şumo riştai pajvand bo Islomro qat' va içroi amrhoi Ilohiro ta'til va ahkomi Islomro ba faromūşī supurdaed!

Ogoh boşed! Xudovand maro ba çang bo sarkaşoni taçovuzkor, pajmonşikanon va fasodkunandagon dar zamin, farmon dod; bo nokisini pajmonşikan çangidam va bo qositini taçovuzkor çihod kardam va moriqini xoriçşuda az dinro xoru zabun soxtam va rahbari xavoriç (Şajtoni Radha) bongi ra'dgunae qalbaşro ba tapiş ovard va sinaaşro larzond va koraşro tamom kard. Holo, tanho andake az sarkaşon va sitamgaron boqī mondand, ki agar Xudovand maro boqī guzoşt, bo hamlai digare nobudaşon xohem kard va hukumati haqro dar sarosari kişvari islomī pojdor xohem kard, ƣajr az manotiqi parokanda va durdast.

Man dar xurdsolī buzurgoni arabro ba xok afkandam va şuçooni du qabilai ma'ruf Rabia va Muzirrro darham şikastam! Şumo muvaffaqijati maro nisbat ba Rasuli Xudo sallallohu alajhi va olihi va sallam, dar xeşovandiji nazdik, dar maqomu manzalati maxsus medoned. Pajombar maro dar utoqi xud menişond dar hole, ki kūdak budam, maro dar oƣūşi xud megirift va dar bistari maxsusi xud mexobond, badanaşro ba badani man mecaspond va būi pokizai xudro ba man mebūjonid va gohe ƣazoro luqma-luqma dar dahonam meguzoşt, hargiz durūƣe dar guftori man va iştibohote dar kirdoram najoft. Az hamon lahzae, ki Pajombar sallallohu alajhi va olihi va sallamro az şir giriftand, Xudovand buzurgtarin fariştai xud(Çabrail)-ro vazifadori tarbijati ū kard, to şabu rūz ūro ba rohhoi buzurgvorī va rostī va axoloqi nekū rohnamoī kunad va man hameşa bo Pajombar budam hamcun farzande, ki hameşa bo modar ast. Pajombar sallallohu alajhi va olihi va sallam, har rūz namunai tozae az axloqi nekūro barojam oşkor mekard va ba man farmon medod, ki ba ū iqtido kunam. Pajombar sallallohu alajhi va olihi va sallam, cand moh az solro dar ƣori Hiro meguzarond, tanho man ūro muşohida mekardam va kase çuz man, ūro namedid. Dar on rūzho, dar heç xonae Islom roh najoft, çuz xonai Rasuli Xudo sallallohu alajhi va olihi va sallam, ki Xadiça ham dar on bud va man sejumini onon budam. Man nuri vahj dar risolatro medidam va būi nabuvvatro mebūidam. Va man hangome, ki vahj bar Pajombar sallallohu alajhi va olihi va sallamfurud meomad, nolai şajtonro şunidam, guftam: Ej Rasuli Xudo! In nolai kist? Guft: Şajton ast, ki az parastişi xud noumed gardid va farmud: "Alī! Tu on ciro man meşunavam, meşunavī va on ciro, ki man mebinam, mebinī, çuz in ki tu pajombar nestī, balki vaziri man buda va ba rohi xajr meravī".

Man bo Pajombar sallallohu alajhi va olihi va sallam budam ongoh, ki saroni Qurajş nazdi ū omadand va guftand: "Ej Muhammad! Tu iddaoi buzurg kardī, ki heç az jak padaron va xonadonat nakardand. Mo az tu mū'çizae mexohem, ki agar posuxi musbat doda ançom dihī, medonem tu pajombar va firistodai Xudoī va agar az ançomi on sarpecī kunī, xohem donist, ki sohir va durūƣgūī". Pas Pajombar sallallohu alajhi va olihi va sallamfarmud: "Şumo cī mexohed?". Guftand: "In daraxtro sado kun, to az reşa kanda şuda va dar peşi tu biistad". Pajombar sallallohu alajhi va olihi va sallamfarmud: Xudovand bar hamai ciz tavonost. Holo agar Xudovand in korro bikunad ojo imon meovared va ba haq, şahodat medihed? Guftand: Ore. Pajombar sallallohu alajhi va olihi va sallamfarmud: Man ba zudī nişonaton mediham on ciro, ki darxost karded va hamono behtar az har kas medonam, ki şumo ba xajru nekī boz naxohed gaşt, zero dar mijoni şumo kasest, ki kuşta şuda va dar cohi Badr dafn xohad şud va kasest, ki çangi Ahzobro omoda xohad kard. Sipas ba daraxt işora kard va farmud: "Ej daraxt! Agar ba Xudo va rūzī qijomat imon dorī va medonī man pajombari Xudojam, az zamin bo reşahojat kanda şav va bo farmoni Xudo, dar peşrūi man qaror gir". Savgand ba Pajombare, ki Xudo ūro ba haq mab'us kard, on daraxt bo reşahojaş az zamin kanda şud va peş omad va bo sadoi şadid hamcun sadoi ba ham xūrdani boli parrandagon jo ba ham xūrdani şoxahoi daraxton, peş omad va dar peşrūi Pajombar sallallohu alajhi va olihi va sallam istod. Ba'ze az şoxahoi balandi xudro bar rūi Pajombar sallallohu alajhi va olihi va sallam va ba'ze digarro rūi man andoxt va man dar tarafi rosti Pajombar sallallohu alajhi va olihi va sallamistoda budam. Vaqte saroni Qurajş in manzararo muşohida kardand, bo takabburu ƣurur guftand: "Ba daraxt farmon deh nisfaş peştar ojad va nisfi digar, dar çoi xud bimonad". Pajombar sallallohu alajhi va olihi va sallam, farmon dod. Nime az daraxt bo vaz'i şigiftovar va sadoi saxt, ba Pajombar sallallohu alajhi va olihi va sallam, nazdik şud, gūjo mexost girdi on hazrat bipecad. Ammo saroni Qurajş az rūi kufru sarkaşī guftand: "Farmon deh in nisf, boz gardad va ba nimi digar mulhaq şavad va ba şakli avval darojad". Pajombar sallallohu alajhi va olihi va sallam, dastur dod va cunon şud. Man guftam: Lo iloha illalloh, ej Rasuli Xudo! Man naxustin kase hastam, ki ba tu imon ovardam va naxustin farde hastam, ki iqror mekunam daraxt bo farmoni Xudo baroi tasdiqi nabuvvat va buzurgdoşti da'vati risolat, on ciro xostī, ançom dod. Ammo saroni Qurajş hamagī guftand: "Ū sohire ast durūƣgū, ki sehri şigiftovar dorad va bisjor ham bo mahorat ast".

Va xitob ba Pajombar sallallohu alajhi va olihi va sallam, guftand: "Ojo nabuvvati turo kasi digare ƣajr az Alī bovar mekunad?

Va hamono man az kasone hastam, ki dar rohi Xudo az heç sarzanişe nametarsand; kasone, ki cehrai onho cehrai siddiqon va suxanonaşon suxanoni nekon ast; şabzindadoron va ravşanbaxşoni rūzand; ba domani Qur'on panoh burda sunnathoi Xudo va Rasulaşro zinda mekunand, na takabbur va xudpisandī dorand va na bar kase bartarī meçūjand, na xijonatkorand va na dar zamin fasod mekunand; qalbhojaşon dar bihişt va pajkarhojaşon sargarmi a'moli pisandida ast.

Ezoh

  1. Muhammadī va Daştī, al-Mu'çam-ul-mufahrasi li alfozi Nahçulbaloƣa, 1375h.ş., sah.512 (Çadvali ixtilofi nusax intihoi kitob)
  2. Ibni Majsam, Şarhi Nahçulbaloƣa, 1381h.q., ç.4, sah.235 - 236; al-Husajnī al-Xatib, Masodiru Nahçulbaloƣa, 1405h.q., ç.3, sah.56 - 57
  3. al-Husajnī al-Xatib, Masodiru Nahçulbaloƣa, 1405h.q., ç.3, sah.57
  4. Muhammadī va Daştī, al-Mu'çam-ul-mufahrasi li alfozi Nahçulbaloƣa, 1375h.ş., sah.512 (Çadvali ixtilofi nusax intihoi kitob)
  5. Rovandī, Minhoç-ul-baroati fi şarhi Nahçulbaloƣa, 1406h.q., ç.2, sah.227; Ibni Majsam, Şarhi Nahçulbaloƣa, 1381h.q., ç.4, sah.234
  6. Ibni Abilhadid, Şarhi Nahçulbaloƣa, ç.13, sah.167 - 168; Ibni Majsam, Şarhi Nahçulbaloƣa, 1381h.q., ç.4, sah.234 - 233; Makorimi Şerozī, Pajomi Imom Amiralmu'minin, 1386h.ş., ç.7, sah.352
  7. Ibni Majsam, Şarhi Nahçulbaloƣa, 1381h.q., ç.4, sah.241
  8. Muntazirī, «Darshoe az Nahçulbaloƣa...», sah.17
  9. Nahçulbaloƣa, tarçumai Ça'fari Şahidī, 1377h.ş., sah.216
  10. Muntazirī, «Darshoe az Nahçulbaloƣa...», sah.29
  11. Fajzulislom, Tarçuma va şarhi Nahçulbaloƣa, xutbai 234, ç.4, sah.801
  12. Makorimi Şerozī, Pajomi Imom Amiralmu'minin, 1386h.ş., ç.7, sah.455 va 462
  13. Ibni Majsam, Şarhi Nahçulbaloƣa, 1381h.q., ç.4, sah.302
  14. Nahçulbaloƣa, tarçumai Ça'fari Şahidī, 1377h.ş., sah.218; Makorimi Şerozī, Pajomi Imom Amiralmu'minin, 1386h.ş., ç.7, sah.456
  15. Nahçulbaloƣa, tarçumai Ça'fari Şahidī, 1377h.ş., sah.211; Makorimi Şerozī, Pajomi Imom Amiralmu'minin (a), 1386h.ş., ç.7, sah.436 - 438
  16. Nahçulbaloƣa, tarçumai Ça'fari Şahidī, 1377h.ş., sah.215
  17. Nahçulbaloƣa, tarçumai Ça'fari Şahidī, 1377h.ş., sah.216
  18. Nahçulbaloƣa, tarçumai Ça'fari Şahidī, 1377h.ş., sah.217
  19. Nahçulbaloƣa, tarçumai Ça'fari Şahidī, 1377h.ş., sah.222; Makorimi Şerozī, Pajomi Imom Amiralmu'minin, 1386h.ş., ç.7, sah.496
  20. Nahçulbaloƣa, tarçumai Ça'fari Şahidī, 1377h.ş., sah.222; Makorimi Şerozī, Pajomi Imom Amiralmu'minin, 1386h.ş., ç.7, sah.496
  21. Ibni Majsam, Şarhi Nahçulbaloƣa, 1381h.q., ç.4, sah.312
  22. Ibni Majsam, Şarhi Nahçulbaloƣa, 1381h.q., ç.4, sah.313
  23. Ibni Majsam, Şarhi Nahçulbaloƣa, 1381h.q., ç.4, sah.314
  24. Nahçulbaloƣa, tarçumai Ça'fari Şahidī, 1377h.ş., sah.503, ponavisi şumorai 58
  25. Nahçulbaloƣa, tarçumai Ça'fari Şahidī, 1377h.ş., sah.503, ponavisi şumorai 59
  26. Nahçulbaloƣa, tarçumai Ça'fari Şahidī, 1377h.ş., sah.223 - 224; Makorimi Şerozī, Pajomi Imom Amiralmu'minin, 1386h.ş., ç.7, sah.512 - 516
  27. al-Husajnī al-Xatib, Masodiru Nahçulbaloƣa, 1405h.q., ç.3, sah.57 - 58
  28. al-Husajnī al-Xatib, Masodiru Nahçulbaloƣa, 1405h.q., ç.3, sah.58
  29. https://opac.nlai.ir/opac-prod/bibliographic/569983
  30. https://opac.nlai.ir/opac-prod/bibliographic/557842
  31. Ustodī, Kitobnomai Nahçulbaloƣa, sah.33
  32. https://opac.nlai.ir/opac-prod/bibliographic/637006
  33. https://opac.nlai.ir/opac-prod/bibliographic/1187998

Sarcaşma

  • Ibni Majsami Bahronī, Majsam ibni Alī, Şarhi Nahçulbaloƣa, Tehron, Daftari naşri kitob, 1381h.q..
  • Makorimi Şerozī, Nosir, Pajomi Imom Amiralmu'minin (a), Tehron, Dor-ul-kutub-il-islomija, 1386h.ş.
  • Muntazirī, Husajn'alī, «Darshoe az Nahçulbaloƣa: xutbai 234 (qosia): qismati avval», maçallai Posdori Islom, №84, ozari 1367.
  • Muhammadī, Sajid Kozim va Muhammadi Daştī, al-Mu'çam-ul-mufahrasi li alfozi Nahçulbaloƣa, Qum, Muassisai amiralmu'minin (a) li-t-tahqiq, 1375h.ş.
  • Nahçulbaloƣa, tarçumai Sajid Ça'fari Şahidī, Tehron: Ilmi va farhangī, 1377h.ş.
  • Rovandī, Qutbuddin, Minhoç-ul-baroati fi şarhi Nahçulbaloƣa, tahqiqi Sajid Abdullatifi Kūhkamarī, Qum, Maktabatu Ojatulloh al-Mar'aşī al-omma, 1406h.q. (Bar asosi nusxai mavçud dar lavhi fişurdai kitobxonai Ahli Bajt (a), nusxai duvum).
  • Ustodī, Rizo, Kitobnomai Nahçulbaloƣa, Tehron, Bunjodi Nahçulbaloƣa, 1359h.ş.
  • Fajzulislom, Sajid Alinaqī, Tarçuma va şarhi Nahçulbaloƣa, Tehron: muassisai copu naşri ta'lifoti Fajzulislom, intişoroti Faqih, 1379h.ş.
  • al-Husajnī al-Xatib, Sajid Abduzzahro, Masodiru Nahçulbaloƣati va asonidih, Bejrut, Dor-ul-azvo, 1405h.q./1985m.