Xutbai aşboh
Mavzu' | Tavsifi Xudovand • Fariştagon • Ofarinişi osmon, zamin va Odam (a) |
---|---|
Sodirşuda az | Imom Alī (a) |
Roviji aslī | Mas'ada ibni Sadaqa |
E'tibori sanad | Mu'tabar |
Sarcaşmai şia | at-Tavhid • Nahçulbaloƣa |
Sarcaşmai sunnī | Rabi'-ul-abror • al-Aqd-ul-farid |
Xutbai aşboh (forsī: خُطبۀ اَشْباح) jake az xutbahoi Nahçulbaloƣa dar mavzui Xudoşinosī ast. Ibni Abilhadid, dar bajoni arzişi adabiji in xutba, suxani fasehoni arabro dar muqoisa ba in xutba hamcun xok dar barobari tilloi nob donistaast. Sajid ibni Tovus, bo tavvaçuh ba arzişi matni xutba, gufta dar e'tibori on heç çoi tardid nest.
In xutba ilova bar manobei şiī dar kitobhoi ahli sunnat niz naql şudaast. Barxe az mabohisi matrahşuda dar xutbai aşboh ba in şarh ast: avsofi Xudo, me'jor budani Qur'on baroi şinoxti asmo va sifoti Xudo, ihotai nadoştani inson ba zotu sifoti Xudo, ofarinişi fariştagon va sifotu viƶagihoi onho va ogohiji Xudovand az tamomi asrori inson.
Dar borai in xutba, kitobhoe navişta şuda, ki az çumlai onho kitobi "Tabiat dar xutbai aşbohi Nahçulbaloƣa", asari Muhsini Suturgī ast.
Muarrifiji xutba
Xutbai aşboh jake az xutbahoi Nahçulbaloƣa ast ki onro purarzişu purmūhtavo donistaand.[1] Ibni Abilhadid az şorehoni Nahçulbaloƣa, dar tabjini fasohatu baloƣati in xutba, onro bo suxani fasehoni arab muqoisa karda va gufta nisbati suxani fasehoni arab ba in xutba, monandi nisbati xok ba tilloi xolisi nob ast.[2]
Mutobiqi naqli Sajid Razī - çam'ovarandai Nahçulbaloƣa, in xutba ba darxosti şaxse bajon şud, ki az Imom Alī (a) xosti Xudoro baroi ū cunon tavsif kunad, ki Gūjo ūro bo caşmi xud mebinad. Bar asosi in naql, Imom Alī (a) bo şunidani in darxost, xaşmgin şud, mardumro çam' kard va in xutbaro bar minbari masçidi Kūfa xond.[3] Dar tavzehi in ki caro in darxost xaşmi Imom Alī (a)-ro dar paj doşta, ehtimolhoe matrah şudaast; az çumla in ki şaxs intizor doşt sifoti Xudo, hamonandi sifot maxluq boşad, to bitavonad ūro bubinad[4] va in ki caro musulmonon pas az guzaşti solhoi tūlonī az zuhūri Islom, hanuz bo sifoti Xudo oşno nabudand.[5]
Raqami tartibi in xutba dar nusxahoi gunoguni Nahçulbaloƣa, mutafovit ast:[6]
Nomi nusxa | Raqami xutba |
---|---|
al-Mu'çam-ul-mufahras, Subhī Soleh | 91 |
Fajzulislom, şarhi Xūī, Mullosoleh, Ibni Abilhadid | 90 |
Ibni Majsam | 88 |
Abduh | 87 |
Mullofathulloh | 97 |
Fi ziloli Nahçilbaloƣa | 89 |
Nomguzorī
Dar borai illati nomguzoriji in xutba ba aşboh, ehtimolhoi zajl zikr şudaast:
- «Aşboh» kinoja az fariştagon ast va baxşe az in xutba ba hamin mavzu' baxşida şudaast;[7]
- Kalimai «aşboh» dar in xutba ba kor raftaast (mutobiqi barxe naqlhoi digar,[8] ƣajr az Nahçulbaloƣa);[9]
- Aşboh ba ma'noi har cize ast, ki az dur va ba surati ƣajrivozeh dida şavad; az on ço ki dar in xutba, az umure suxan gufta şuda, ki baroi şunavanda candon vozeh nabuda, in xutbaro aşboh nomidaand.[10]
Muhtavo
Barxe mabohise, ki dar in xutba bajon şudaand, iboratand az:
- Zikri barxe avsofi Xudo;
- Me'jor budani Qur'on dar şinoxti asmo va sifoti Xudo;
- Ihota nadoştani inson ba umqi zotu sifoti Xudo;
- Tadbiri Xudo dar çahoni xilqat;
- Ofarinişi osmonhoi boazamat;
- Ofarinişi fariştagon va sifotu viƶagihoi onho;
- Ofarinişi zamin, ofarinişi hazrati Odam (a) va be'sati pajombaron;
- Ogohiji Xudovand az tamomi asrori inson.[11]
E'tibori xutba

Ba bovari Sajid ibni Tovus - muallifi kitobi Faraç-ul-mahmum, dar e'tiborsançiji in xutba ba barrasiji sanadi on nijoze nest; cun matni in xutba az cunon azamate barxūrdor ast, ki tanho ma'sumon metavonand onro bajon kunand.[12] Xutbai aşboh az xutbahoi maşhuri Imom Alī (a) buda va qabl az Sajid Razī niz şūhrat doştaast.[13] in xutbai ilova bar manobei şiī (monandi kitobi Tavhid asari Şajxi Saduq[14] va kitobi Tajsir-ul-matolib ta'lifi Jahjo ibni Husajn Horunī az ulamoi zajdija[15]) dar kitobhoi ahli sunnat (monandi al-Aqd-ul-farid[16] va Rabi'-ul-abror[17]) niz naql şudaast.
Ba guftai Sajid Abduzzahro al-Husajnī al-Xatib, muallifi kitobi Masodiru Nahçulbaloƣa, Sajid Razī in xutbaro az kitobi «Xutabu Amiralmu'minin (a)» ta'lifi Mas'ada ibni Sadaqa naql kardaast; zero az tarafe, Sajid Razī dar ibtidoi xutba tasreh karda, ki in xutbaro ba naqli Mas'ada ibni Sadaqa az Imom Sodiq (a) naql mekunad va az tarafi digar, Mas'ada kitobi ma'rufe ba nom «Xutabu Amiralmu'minin (a)» doşta, ki to zamoni Sajid Hoşimi Bahronī muallifi kitobi al-Burhon vuçud doştaast.[18]
Taknigoriho
Dar borai xutbai aşbohi kitobhoe navişta şuda, ki az çumlai onho metavon ba osori zajl işora kard:
- Alī (a) va solikin rohi şajton (favçi muqtaham), ta'lifi Abdulalī Gūjo: intişoroti Daleli mo copi sejum in kitobro dar soli 1386h.ş., dar 424 safha muntaşir kardaast.[19]
- Tabiat dar xutbai aşbohi Nahçulbaloƣa, asari Muhsini Suturgī: in asar dar soli 1392h.ş., ba kūşişi intişoroti Dehsaroi şahri Raşt dar 160 safhai muntaşir şudaast.[20]
Matn va tarçumai xutba
matni arabiji xutba |
رَوی مَسْعدة بن صَدَقة عن الصادق، جعفر بن محمّد(علیهم السلام) أنّه قال: خَطب أمیرالمؤمنین(علیهالسلام) بهذه الخطبة علی منبر الکوفة، و ذلک أنّ رجلا أتاه فقال له: یا أمیرالمؤمنین صِفْ لنا ربّنا مثلما نراه عیاناً لنزداد له حُبّاً و به معرفةً، فغضب و نادی: الصلاة جامعة، فاجتمع النّاس حتّی غصّ المسجد بأهله، فصعد المنبر و هو مُغضب متغیر اللون، فحمدالله و أثنی علیه و صلّی علی النبی(صلی الله علیه وآله) ثمّ قال:... اَلْحَمْدُللهِ الَّذِی لاَیفِرُهُ الْمَنْعُ وَ الْجُمُودُ، وَلاَیکْدِیهِ الْاِعْطَاءُ وَ الْجُودُ; إِذْ کلُّ مُعْط مُنْتَقِصٌ سِوَاهُ، وَ کلُّ مَانِع مَذْمُومٌ مَا خَلاَهُ; وِ هُوَ الْمنَّانُ بِفَوائِدِ النِّعَمِ، وَ عَوائِدِ المَزِیدِ وَ الْقِسَمِ; عِیالُهُ الْخَلاَئِقُ، ضَمِنَ أَرْزَاقَهُمْ، وَ قَدَّرَ أَقْوَاتَهُمْ، وَ نَهَجَ سَبِیلَ الرَّاغِبِینَ إِلَیهِ، وَ الطَّالِبِینَ مَا لَدَیهِ، وَ لَیسَ بِمَاسُئِلَ بِأَجْوَدَ مِنْهُ بِمَا لَمْ یسْأَلْ. الأَوَّلُ الَّذِی لَمْ یکنْ لَهُ قَبْلٌ فَیکونَ شَیءٌ قَبْلَهُ، وَ الآخِرُ الَّذِی لَیسَ لَهُ بَعْدٌ فَیکونَ شَیءٌ بَعْدَهُ، وَالرَّادِعُ أَنَاسِی الْاَبْصَارِ عَنْ أَنْ تَنَالَهُ أَوْ تُدْرِکهُ، مَا اخْتَلَفَ عَلَیهِ دَهْرٌ فَیخْتَلِفَ مِنْهُ الحَالُ، وَ لاکانَ فی مَکان فَیجُوزَ عَلَیهِ الاِنتِقَالُ. وَلَوْ وَهَبَ مَا تَنَفَّسَتْ عَنْهُ مَعَادِنُ الْجِبَالِ، وَ ضَحِکتْ عَنْهُ أَصْدَافُ الْبِحَارِ، مِنْ فِلِزِّ الُّجَینِ وَ الْعِقْیانِ، وَ نُثَارَةِ الدُّرِّ وَ حَصِیدِ الْمَرْجَانِ، مَا أَثَّرَ ذلِک فی جُودِهِ، وَ لاأَنْفَدَ سَعَةَ مَا عِنْدَهُ، وَ لَکانَ عِنْدَهُ مِنْ ذَخَائِرِ الأَنْعَامِ مَا لاتُنْفِدُهُ مَطَالِبُ الأَنَامِ، لاَِنَّهُ الْجَوَادُ الَّذِی لایغِیضُهُ سُؤَالُ السَّائِلینَ وَ لایبْخِلُهُ إلْحَاحُ المُلِحِّینَ. فَانْظُرْ أَیهَا السَّائِلُ: فَمَا دَلَّک الْقُرْآنُ عَلَیهِ مِنْ صِفَتِهِ فَائْتَمَّ بِهِ وَ اسْتَضِیءْ بِنُورِ هِدَایتِهِ، وَ مَا کلَّفَک الشَّیطَانُ عِلْمَهُ مِمَّا لَیسَ فی الْکتَابِ عَلَیک فَرْضُهُ، وَ لافِی سُنَّةِ النَّبِی(صلی الله علیه وآله) وَ أَئِمَّةِ الْهُدَی أَثَرُهُ، فَکلْ عِلْمَهُ إِلَی اللهِ سُبْحانَهُ، فَإِنَّ ذلِک مُنْتَهَی حَقِّ اللهِ عَلَیک. وَ اعْلَمْ أَنَّ الرَّاسِخِینَ فِی الْعِلْمِ هُمُ الَّذِینَ أَغْنَاهُمْ عَنِ اقْتِحَامِ السُّدَدِ الْمَضرُوبَةِ دُونَ الْغُیوبِ، الإِقْرَارُ بِجُمْلَةِ مَا جَهِلُوا تَفْسِیرَهُ مِنَ الْغَیبِ الْمَحْجُوبِ، فَمَدَحَ اللهُ - تَعَالَی - اعْتِرَافَهُمْ بِالْعَجْزِ عَنْ تَنَاوُلِ مَا لَمْ یحِیطُوا بِهِ عِلْماً، وَ سَمَّی تَرْکهُمُ التَّعَمُّقَ فِیمَا لَمْ یکلِّفْهُمُ الْبَحْثَ عَنْ کنْهِهِ رُسُوخاً، فَاقْتَصِرْ عَلی ذلِک، وَلاتُقَدِّرْ عَظَمَةَ الله سُبْحَانَهُ عَلی قَدْرِ عَقْلِک فَتَکونَ مِنَ الْهَالِکینَ. هُوَ الْقَادِرُ الَّذِی إذَا ارْتَمَتِ الأَوْهَآمُ، لِتُدْرِک مُنْقَطَعَ قُدْرَتِهِ. وَ حَاوَلَ الْفِکْرُ الْمُبَرَّأُ مِنْ خَطَرَاتِ الْوَسَاوِسِ أَنْ یقَعَ عَلَیهِ فِی عَمِیقَاتِ غُیوبِ مَلَکوتِهِ، وَ تَوَلَّهَتِ الْقُلُوبُ إِلَیهِ، لِتَجْرِی فِی کیفِیةِ صِفَاتِهِ، وَ غَمَضَتْ مَدَاخِلُ الْعُقُولِ فِی حَیثُ لاتَبْلُغُهُ الصِّفَاتُ لِتَنَاوُلِ عِلْمِ ذَاتِهِ، رَدَعَهَا وَ هِی تَجُوبُ مَهَاوِی سُدَفِ الْغُیوبِ، مُتَخَلِّصَةً إِلَیهِ - سُبْحَانَهُ - فَرَجَعَتْ إِذْ جُبِهَتْ مَعْتَرِفَةً بِأَنَّهُ لاینَالُ بِجَوْرِ الاِعْتِسَافِ کنْهُ مَعْرِفَتِهِ، وَ لاتَخْطُرُ بِبَالِ أُولِی الرَّوِیاتِ خَاطِرَةٌ مِنْ تَقْدِیرِ جَلاَلِ عِزَّتِهِ. اَلَّذی ابْتَدَعَ الْخَلْقَ عَلَی غَیرِ مِثَال امْتَثَلَهُ، وَ لامِقْدَار احْتَذَی عَلَیهِ، مِنْ خَالِق مَعْبُود کانَ قَبْلَهُ، وَ أَرَانَا مِنْ مَلَکوتِ قُدْرَتِهِ، وَ عَجَائِبِ مَا نَطَقَتْ بِهِ آثَارُ حِکْمَتِهِ، وَ اعْتِرَافِ الْحَاجَةِ مِنَ الْخَلْقِ إِلَی أَنْ یقِیمَهَا بِمِسَاک قُوَّتِهِ، مَا دَلَّنا بِاضْطِرَارِ قِیامِ الْحُجَّةِ لَهُ عَلَی مَعْرِفَتِهِ، فَظَهَرَتِ الْبَدائِعُ الَّتِی أَحْدَثَتْهَا آثَارُ صَنْعَتِهِ، وَ أَعْلاَمُ حِکْمَتِهِ، فَصَارَ کلُّ مَا خَلَقَ حُجَّةً لَهُ وَ دَلِیلا عَلَیهِ; وَ إِنْ کانَ خَلْقاً صَامِتاً، فَحُجَّتُهُ بِالتَّدْبِیرِ نَاطِقَةٌ، وَ دَلاَلَتُهُ عَلَی الْمُبْدِعِ قَائِمَةٌ. فَأَشْهَدُ أَنَّ مَنْ شَبَّهَک بِتَبَاینِ أَعْضَاءِ خَلْقِک، وَ تَلاَحُمِ حِقَاقِ مَفَاصِلِهِمُ الْمُحْتَجِبَةِ لِتَدْبِیرِ حِکْمَتِک، لَمْ یعْقِدْ غَیبَ ضَمِیرِهِ عَلَی مَعْرِفَتِک، وَ لَمْ یبَاشِرْ قَلْبَهُ الْیقِینُ بِأَنَّهُ لانِدَّ لَک، وَ کأَنَّهُ لَمْ یسْمَعْ تَبَرُّؤَ التَّابِعِینَ مِنَ الْمَتْبُوعینَ إِذْ یقُولُونَ: (تَالله إِنْ کنّا لَفِی ضَلال مُبِین * إِذْ نُسَوِّیکمْ بِرَبِّ الْعَالَمِینَ)! کذَبَ الْعَادِلُونَ بِک، إِذْ شَبَّهُوک بِأَصْنَامِهِمْ، وَ نَحَلُوک حِلْیةَ الْمَخْلُوقِینَ بِأَوْهَامِهِمْ، وَ جَزَّأُوک تَجْزِئَةَ الْمُجَسَّمَاتِ بِخَوَاطِرِهِمْ، وَ قَدَّرُوک عَلَی الْخَلْقَةِ المُخْتَلِفَةِ الْقُوَی، بِقَرائِحِ عُقُولِهِمْ. وَ أَشْهَدُ أَنَّ مَنْ سَاوَاک بِشَیء مِنْ خَلْقِک فَقَدْ عَدَلَ بِک، وَ الْعَادِلُ بِک کافِرٌ بِمَا تَنَزَّلَتْ بِهِ مُحْکمَاتُ آیاتِک، وَ نَطَقَتْ عَنْهُ شَوَاهِدُ حُجَجِ بَینَاتِک، وَ إِنَّک أَنْتَ اللهُ الَّذِی لَمْ تَتَنَاهَ فِی الْعُقُولِ، فَتَکونَ فی مَهَبِّ فِکْرِهَا مُکیفاً، وَلاَ فِی رَوِیاتِ خَوَاطِرِهَا فَتَکونَ مَحْدُوداً مُصَرَّفاً. قَدَّرَ مَاخَلَقَ فَأَحْکمَ تَقْدِیرَهُ، وَ دَبَّرَهُ فَأَلْطَفَ تَدْبِیرَهُ، وَوَجَّهَهُ لِوِجْهَتِهِ فَلَمْ یتَعَدَّ حُدُودَ مَنْزِلَتِهِ، وَ لَمْ یقْصُرْ دُونَ الإِنْتِهاءِ إِلی غَایتِهِ، وَ لَمْ یسْتَصْعِبْ إِذْ أُمِرَ بِالمُضِی عَلَی إِرَادَتِهِ، فَکیفَ وَ إِنَّمَا صَدَرَتِ الْاُمُورُ عَنْ مَشِیئَتِهِ؟ اَلْمُنْشِیءُ أَصْنَافَ الأَشْیاءِ بِلاَ رَوِیةِ فِکْر آلَ إِلَیها، وَ لاقَریحَةِ غَرِیزَة أَضْمَرَ عَلَیهَا، وَ لاتَجْرِبَه أفادَهَا مِنْ حَوَادِثِ الدُّهُورِ، وَ لاشَرِیک أَعَانَهُ عَلَی ابْتِدَاعِ عَجَائِبِ الأُمورِ، فَتَمَّ خَلْقُهُ بِأَمْرِهِ، وَ أَذْعَنَ لِطَاعَتِهِ، وَ أَجَابَ إِلی دَعْوَتِهِ، لَم یعْتَرِضْ دُونَهُ رَیثُ الْمُبْطِیءِ، وَ لاأَنَاةُ الْمُتَلَکیءِ، فَأَقَامَ مِنَ الْاَشْیاءِ أَوَدَهَا، وَ نَهَجَ حُدُودَهَا، وَ لاَءَمَ بِقُدْرَتِهِ بَینَ مُتَضَادِّهَا، وَ وَصَلَ أَسْبَابَ قَرَائِنِهَا، وَ فَرَّقَهَا أَجْنَاساً مُخْتَلِفَات فِی الْحُدُودِ وَ الأَقْدَارِ، وَالْغرَائِز وَ الْهَیئَاتِ، بَدَایا خَلاَئِقَ أَحْکمَ صُنْعَهَا، وَ فَطَرَهَا عَلَی مَا أَرَادَ وَ ابْتَدَعَهَا! وَ نَظَمَ بِلاَ تَعْلِیق رَهَوَاتِ فُرَجِهَا، وَ لاَحَمَ صُدُوعَ انْفِرَاجِهَا، وَ وَشَّجَ بَینَهَا وَ بَینَ أَزْوَاجِهِا، وَ ذَلَّلَ لِلْهَابِطِینَ بِأَمْرِهِ، والصَّاعِدینَ بِأَعْمَالِ خَلْقِهِ، حُزُونَةَ مِعْرَاجِهَا، وَ نَادَاهَا بَعْدَ إِذْ هِی دُخَانٌ، فَالْتَحَمَتْ (فالتجمت) عُرَی أَشْرَاجِهَا، وَفَتَقَ بَعْدَ الاِرْتِتَاقِ صَوَامِتَ أَبْوَابِهَا، وَأَقَامَ رَصَداً، مِنَ الشُّهُبِ الثَّوَاقِبِ عَلَی نِقَابِهَا، وَ أَمْسَکهَا مِنْ أَنْ تَمُورَ، فِی خَرْقِ الْهَوَاءِ بِأَیدِهِ وَأَمَرَهَا أَنْ تَقِفَ مُسْتَسْلِمَةً لاَِمْرِهِ. وَ جَعَلَ شَمْسَهَا آیةً مُبْصِرَةً لِنَهَارِهَا، وَ قَمَرَهَا آیةً مَمْحُوَّةً مِنْ لَیلِهَا، وَ أَجْرَاهُمَا فِی مَنَاقِلِ مَجْرَاهُمَا، وَ قَدَّرَ سَیرَهُمَا فِی مَدَارِجِ دَرَجِهِمَا، لِیمِیزَ بَینَ اللّیلِ وَ النَّهَارِ بِهِمَا، وَ لِیعْلَمَ عَدَدُ السِّنِینَ والْحِسَابُ بِمَقَادِیرِهِمَا، ثُمَّ عَلَّقَ فِی جَوِّهَا فَلَکهَا، وَ نَاطَ بِهَا زِینَتَهَا، مِن خَفِیاتِ دَرَارِیهَا وَ مَصَابیحِ کوَاکبِهَا، وَرَمَی مُسْتَرِقِی السَّمْعِ بِثَوَاقِبِ شُهُبِهَا، وَ أَجْرَاها عَلَی أَذْلاَلِ تَسْخِیرهَا مِنْ ثَبَاتِ ثَابِتِهَا، وَ مَسِیرِ سَائِرِهَا، وَ هُبُوطِهَا وَ صُعُودِهَا، وَ نُحُوسِهَا وَ سُعُودِهَا. ثُمَّ خَلَقَ سُبْحانَهُ لإِسْکانِ سَمواتِهِ، وَ عِمَارَةِ الصَّفِیحِ الأَعْلَی مِنْ مَلَکوتِهِ، خَلْقاً بَدِیعاً مِنْ مَلاَئِکتِهِ، وَ مَلأَ بهِمْ فُرُوجَ فِجَاجِهَا، وَ حَشَا بِهمْ فُتُوقَ أَجْوَائِها، وَ بَینَ فَجَوَاتِ تِلْک الْفُرُوجِ زَجَلُ الْمُسَبِّحِینَ مِنْهُمْ فِی حَظَائِرِ الْقُدُسِ، وَ سُتُرَاتِ الْحُجُبِ، وَسُرَادِقَاتِ الْمَجْدِ، وَوَرَاءَ ذلِک الرَّجِیجِ الَّذِی تَسْتَک مِنْهُ الأَسْمَاعُ سُبُحَاتُ نُور تَرْدَعُ الأَبْصارَ عَنْ بُلُوغِهَا، فَتَقِفُ خَاسِئَةً عَلَی حُدُودِهَا. وَ أَنْشَأَهُمْ عَلَی صُوَر مُخْتَلِفَات، وَ أَقْدَار مُتَفَاوِتَات، (أُولِی أَجْنِحَة) تُسَبِّحُ جَلاَلَ عِزَّتِهِ، لاَینْتَحِلُونَ مَا ظَهَرَ فِی الْخَلْقِ مِنْ صُنْعِهِ، وَ لایدَّعُونَ أَنّهُمْ یخْلُقُونَ شَیئاً مَعَهُ مِمَّا انْفَرَدَ بِهِ، (بَلْ عِبَادٌ مُکْرَمُونَ * لایسْبِقُونَهُ بِالْقَوْلِ وَهُمْ بِأمْرِهِ یعْمَلُونَ) جَعَلَهُمُ اللهُ فِیمَا هُنَالِک أَهْلَ الأَمَانَةِ عَلَی وَحْیهِ، وَ حَمَّلَهُمْ إِلی الْمُرْسَلِینَ وَدَائِعَ أَمْرِهِ وَ نَهْیهِ، وَعَصَمَهُمْ مِنْ رَیبِ الشُّبُهَاتِ، فَمَا مِنْهُمْ زَائِغٌ عَنْ سَبِیلِ مَرْضَاتِهِ، وَ أَمَدَّهُمْ بِفَوَائِدِ المَعُونَةِ، وَ أَشْعَرَ قُلُوبَهُمْ تَوَاضُعَ إِخْبَاتِ السَّکینَةِ، وَ فَتَحَ لَهُمْ أَبْوَاباً ذُلُلا إِلی تَمَاجِیدِهِ، وَنَصَبَ لَهُمْ مَنَاراً وَاضِحَةً عَلَی أَعْلاَمِ تَوْحِیدِهِ. لَمْ تُثْقِلْهُمْ مَوصِرَاتُ الآثَامِ، وَ لَمْ تَرْتَحِلْهُمْ عُقَبُ اللّیالی وَ الأَیام، وَ لَمْ تَرْمِ الشُّکوک بِنَوَازِعِهَا، عَزِیمَةَ إِیمَانِهمْ، وَ لَمْ تَعْتَرِک الظُّنُونُ عَلَی مَعَاقِدِ یقِینهِمْ، وَ لاقَدَحَتْ قَادِحَةُ الإِحَنِ فِیمَا بَینَهُمْ، وَ لاسَلَبَتْهُمُ الْحَیرَةُ مَا لاَقَ مِنْ مَعْرِفَتِهِ بِضَمائِرِهمْ، وَ مَا سَکنَ مِنْ عَظَمَتِهِ وَ هَیبَةِ جَلاَلَتِهِ فِی أَثْنَاءِ صُدُورِهْم، وَ لَمْ تَطْمَعْ فِیهِمُ الْوَسَاوِسُ فَتَقْتَرِعَ بِرَینِهَا عَلی فِکْرِهمْ. وَ مِنْهُمْ مَنْ هُوَ فی خَلْقِ الْغَمَامِ الدُّلَّحِ، وَ فی عِظَمِ الْجِبَالِ الشُّمَّخِ، وَ فی قَتْرَةِ الظَّلاَمِ الْاَیهَمِ، وَ مِنْهُمْ مَنْ قَدْ خَرَقَتْ أَقْدَامُهُمْ تَخُومَ الأَرْضِ السُّفْلَی، فَهِی کرَایات بِیض قَدْ نَفَذَتْ فِی مَخَارِقِ الْهَوَاءِ، وَ تَحْتَهَا رِیحٌ هَفَّافَةٌ تَحْبِسُهَا عَلَی حَیثُ انْتَهَتْ مِنَ الْحُدُودِ الْمُتَنَاهِیةِ، قَدْ اسْتَفْرَغَتْهُمْ أَشْغَالُ عِبَادَتِهِ، وَ وَصَلَتْ حَقَائِقُ الإِیمَانِ بَینَهُمْ وَ بَینَ مَعْرِفَتِهِ، وَ قَطَعَهُمُ الإِیقَانُ بِهِ إِلی الْوَلَهِ إِلیهِ، وَ لَمْ تُجَاوِزْ رَغَبَاتُهُمْ مَا عِنْدَهُ إِلی مَا عِنْدَ غَیرِهِ. قَدْ ذَاقُوا حَلاَوَةَ مَعْرِفَتِهِ، وَ شَرِبُوا بِالْکأْسِ الرَّوِیةِ مِنْ مَحَبَّتِهِ، وَ تَمَکنَتْ مَنْ سُوَیدَاءِ قُلُوبِهِمْ وَ شِیجَةُ خِیفَتِهِ، فَحَنَوْا بِطُولِ الطَّاعَةِ اعْتِدَالَ ظُهُورِهِمْ، وَ لَمْ ینْفِذْ طُولُ الرَّغْبَةِ إِلَیهِ مَادَّةَ تَضَرُّعِهِمْ، وَ لاأَطْلَقَ عَنْهُمْ عَظِیمٌ الزُّلْفَةِ رِبَقَ خُشُوعِهمْ، وَ لَمْ یتَوَلَّهُمْ الإِعْجَابُ فَیسْتَکْثِرُوا مَا سَلَفَ مِنْهُمْ وَ لاتَرَکتْ لَهُمُ اسْتِکانَةُ الْاِجْلاَلِ نَصِیباً فِی تَعْظِیمِ حَسَنَاتِهمْ، وَ لَمْ تَجْرِ الْفَتَرَاتُ فِیهِمْ عَلَی طُولِ دُؤُبِهِمْ، وَ لَمْ تَغِضْ رَغَبَاتُهُمْ فَیخَالِفُوا عَنْ رَجَاءِ رَبِّهِمْ، وَ لَمْ تَجِفَّ لِطُولِ الْمُناجَاةِ أَسَلاَتُ أَلْسِنَتِهمْ، وَ لامَلَکتْهُمُ الأَشْغَالُ فَتَنْقَطِعَ بِهَمْسِ الْجُؤَارِ، إِلَیهِ أَصْوَاتُهُمْ، وَ لَمْ تَخْتَلِفْ فِی مَقَاوِمِ الطَّاعَةِ مَنَاکبُهُمْ، وَ لَمْ یثْنُوا إلَی رَاحَةِ التَّقْصِیرِ فِی أَمْرِهِ رَقَابَهُمْ، وَ لاتَعْدُو عَلَی عَزِیمَةِ جِدِّهِم بَلاَدَةُ الْغَفَلاَتِ، وَ لاتَنْتَضِلُ فِی هِمَمِهِمْ خَدَائِعُ الشَّهَوَاتِ. قَدْ اتَّخَذُوا ذَا الْعَرْشِ ذَخِیرَةً لِیوْمِ فَاقَتِهمْ، وَ یمَّمُوهُ عِنْدَ انْقِطَاعِ الْخَلْقِ إِلی المَخْلُوقِینَ بِرَغْبَتِهمْ، لایقْطَعُونَ أَمَدَ غَایةِ عِبَادَتِهِ وَ لایرْجِعُ بِهمِ الاِسْتِهْتَارُ بِلُزُومِ طَاعَتِهِ، إِلاَّ إِلَی مَوَادَّ مِنْ قُلُوبِهمْ غَیرِ مُنْقَطِعَة مِنْ رَجَائِهِ وَ مَخَافَتِهِ، لَمْ تَنْقَطِعْ أَسْبَابُ الشَّفَقَةِ مِنْهُمْ، فَینُوا فی جِدِّهِمْ، وَ لَمْ تَاْسِرْهُمُ الْاَطْمَاعُ فَیؤْثِروُا وَشیک السَّعْی عَلی اجْتِهَادِهِمْ. لَمْ یسْتَعْظِمُوا مَآ مَضَی مِنْ أَعْمَالِهِمْ، وَلَوِ اسْتَعْظَمُوا ذلِک لَنَسَخَ الرَّجَاءُ مِنْهُمْ شَفَقَاتِ وَ جَلِهِمْ، وَ لَمْ یخْتَلِفُوا فِی رَبِّهِمْ بِاسْتِحْواذِ الشَّیطَانِ عَلَیهِمْ. وَ لَمْ یفَرِّقْهُمْ سُوءُ التَّقَاطُعِ، وَلاَ تَوَلاَّهُمْ غِلُّ التَّحَاسُدِ، وَ لاتَشَعَّبَتْهُمْ مَصَارِفُ الرِّیبِ، وَلاَ اقْتَسَمَتْهُمْ أَخْیافُ الْهِمَمِ، فَهُمْ أُسَرَاءُ إِیمَان لَمْ یفُکهُمْ مِنْ رِبْقَتِهِ زَیغٌ وَ لاعُدُولٌ وَلاَ وَنی وَلاَ فُتُورٌ، وَ لَیسَ فی أَطْبَاقِ السَّماءِ مَوْضِعُ إِهَاب إِلاَّ وَ عَلَیهِ مَلَکٌ سَاجِدٌ، أَوْ سَاع حَافِدٌ، یزْدَادُونَ عَلَی طُول اِلطَّاعَةِ بِرَبِّهمْ عِلْماً، وَ تَزْدَادُ عِزَّةُ رَبِّهِمْ فِی قُلُوبِهِمْ عِظَماً. کبَسَ الأَرْضَ عَلی مَوْرِ أَمْوَاج مُسْتَفْحِلَة، وَلُجَجِ بِحَار زَاخِرَة، تَلْتَطِمُ أَوَاذِی أَمْوَاجِهَا، وَ تَصْطَفِقُ مُتَقَاذِفَاتُ أَثْبَاجِها، وَ تَرْغُو زَبَداً کالْفُحُولِ عِنْدَ هِیاجِهَا، فَخَضَعَ جِمَاحُ الْمَاءِ الْمُتلاَطِمِ لِثِقَلِ حَمْلِهَا، وَ سَکنَ هَیجُ ارْتِمَائِهِ إِذْ وَطِئَتْهُ بِکلْکلِهَا، وَ ذَلَّ مُسْتَخْذِیاً، إِذْ تَمَعَّکتْ عَلَیهِ بَکوَاهِلِهَا، فَأَصْبَحَ بَعْدَ اصْطِخَابِ أَمْوَاجِهِ، سَاجِیاً مَقْهُوراً، وَ فِی حَکمَةِ الذُّلِّ مُنْقَاداً أَسِیراً، وَ سَکنَتِ الأَرْضُ مَدْحُوَّةً فِی لُجَّةِ تَیارِهِ، وَرَدَّتْ مِنْ نَخْوَةِ بَأْوِهِ وَ اعْتِلاَئِهِ، وَ شُمُوخِ أَنْفِهِ وَ سُمُوِّ غُلَوَائِهِ، وَ کعَمَتْهُ عَلَی کظَّةِ جَرْیتِهِ، فَهَمَدَ بَعْدَ نَزَقَاتِهِ، وَ لَبَدَ بَعْدَ زَیفَانِ وَثَبَاتِهِ. فَلَمَّا سَکنَ هَیجُ الْمَاءِ مِنْ تَحْتِ أَکْنَافِهَا، وَ حَمْلِ شَوَاهِقِ الْجِبَالِ الشُّمَّخِ الْبُذَّخِ عَلَی أَکْتَافِهَا، فَجَّرَ ینَابِیعَ الْعُیونِ مِنْ عَرَانِینِ أُنُوفِهَا، وَ فَرَّقَهَا فِی سُهُوبِ بِیدِهَا وَ أَخَادِیدِهَا، وَ عَدَّلَ حَرَکاتِهَا بِالرَّسِیاتِ مِنْ جَلاَمِیدِهَا، وَ ذَوَاتِ الشَّنَاخِیبِ الشُّمِّ مِنْ صَیاخِیدِهَا، فَسَکنَتْ مِنَ الْمَیدَانِ لِرُسُوبِ الْجِبَالِ فِی قِطَعِ أَدِیمهَا، وَ تَغَلْغُلِهَا مُتَسَرِّبَةً فِی جَوْبَاتِ خَیاشِیمِهَا، وَ رُکوبِهَا أَعْنَاقَ سُهُولِ الأَرَضِینَ وَ جَرَاثِیمِهَا، وَ فَسَحَ بَینَ الْجَوِّ وَ بَینَها، وَ أَعَدَّ الْهَوَاءَ مُتَنَسَّماً لِسَاکنِهَا، وَأَخْرَجَ إِلَیهَا أهْلَهَا عَلَی تَمَامِ مَرَافِقِها. ثُمَّ لَمْ یدَعْ جُرُزَ الأَرْضِ الَّتِی تَقْصُرُ مِیاهُ الْعُیونِ عَنْ رَوَابِیهَا، وَ لاتَجِدُ جَدَاوِلُ الأَنْهَارِ ذَرِیعَةً إِلی بُلُوغِهَا، حَتَّی أَنْشَأَ لَهَا نَاشِئَةَ سَحَاب تُحْیی مَوَاتَهَا، وَ تَسْتَخْرِجُ نَبَاتَهَا أَلَّفَ غَمَامَهَا بَعْد افْتِرَاقِ لُمَعِهِ، وَ تَبَاینِ قَزَعِهِ، حَتَّی إِذَا تَمَخَّضَتْ لُجَّةُ الْمُزْنِ فِیهِ، وَ الْتَمَعَ بَرْقُهُ فِی کفَفِهِ، وَ لَمْ ینَمْ وَمِیضُهُ فِی کنَهْوَرِ رَبَابِهِ، وَ مُتَرَاکمِ سَحَابِهِ، أَرْسَلَهُ سَحّاً مُتَدَارِکاً، قَدْ أَسَفَّ هَیدَبُهُ، تَمْرِیهِ الْجَنُوبُ دِرَرَ أَهَاضِیبِهِ، وَ دُفَعَ شَآبِیبِهِ. فَلَمَّآ أَلْقَتِ السَّحابُ بَرْک بِوَانَیهَا، وَ بَعَاعَ مَا اسْتَقَلَّتْ بِهِ مِنَ الْعِبْءِ المَحْمُولِ عَلَیهَا، أَخْرَجَ بِهِ مِنْ هَوَامِدِ الأَرْضِ النَّبَاتَ، وَ مِنْ زُعْرِ الْجِبَالِ الأَعْشَابَ، فَهِی تَبْهَجُ بِزِینَةِ رِیاضِهَا وَ تَزْدَهِی بِمَا أُلْبِسَتْهُ مِنْ رَیطِ، أَزَاهِیرِهَا، وَ حِلْیةِ مَا سُمِطَتْ بِهِ مِنْ نَاضِرِ أَنْوَارِهَا، وَ جَعَلَ ذلِک بَلاَغاً لِلْاَنَامِ، وَ رِزْقاً لِلْاَنْعَامِ، وَ خَرَقَ الْفِجَاجَ فِی آفَاقِهَا، وَ أَقَامَ المَنَارَ لِلسَّالِکینَ عَلَی جَوَادِّ طُرُقِهَا. فَلَمَّا مَهَدَ أَرْضَهُ، وَ أَنْفَذَ أَمْرَهُ، اخْتَارَ آدَمَ، علیهالسلام، خِیرَةً مِنْ خَلْقِهِ، وَ جَعَلَهُ أَوَّلَ جِبِلَّتِهِ، وَ أَسْکنَهُ جَنَّتَهُ، وَ أَرْغَدَ فِیهَا أُکلَهُ، وَأَوْعَزَ إِلَیهِ فِیمَا نَهَاهُ عَنْهُ، وَ أَعْلَمَهُ أَنَّ فِی الإِقْدَامِ عَلَیهِ التَّعَرُّضَ لِمَعْصِیتِهِ، وَ الْمُخَاطَرَةَ بِمَنْزَلَتِهِ; فَأَقْدَمَ عَلَی مَا نَهَاهُ عَنْهُ - مُوَافَاةً لِسَابِقِ عِلْمِهِ - فَأَهْبَطَهُ بَعْدَ التَّوْبَةِ لِیعْمُرَ أَرْضَهُ بِنَسْلِهِ، وَ لِیقِیمَ الْحُجَّةَ بِهِ عَلَی عِبَادِهِ، و لَمْ یخْلِهِمْ بَعْدَ أَنْ قَبَضَهُ، مِمَّا یؤَکدُ عَلَیهِمْ حُجَّةَ رُبُوبِیتِهِ، وَ یصِلُ بَینَهُمْ وَ بَینَ مَعْرِفَتِهِ، بَلْ تَعَاهَدَهُمْ بِالْحُجَجِ عَلَی أَلْسُنِ الْخِیرَةِ مِنْ أَنْبِیائِهِ، وَ مُتَحَمِّلِی وَدَائِعِ رِسَالاَتِهِ، قَرْناً فَقَرْناً; حَتَّی تَمَّتْ بِنَبِینَا مُحَمَّد(صلی الله علیه وآله) حُجَّتُهُ، وَ بَلَغَ الْمَقْطَعَ عُذْرُهُ وَ نُذُرُهُ. وَ قَدَّرَ الأرْزَاقَ فَکثَّرَهَا وَ قَلَّلَها، وَ قَسَّمَهَا عَلَی الضِّیقِ والسَّعَةِ فَعَدَلَ فِیهَا لِیبْتَلِی مَنْ أَرَادَ بِمَیسُورِهَا وَ مَعْسُورِهَا، وَ لِیخْتَبِرَ بِذلِک الشُّکْرَ وَ الصَّبْرَ مِنْ غَنِیهَا وَ فَقِیرِهَا. ثُمَّ قَرَنَ بِسَعَتِهَا عَقَابِیلَ فَاقَتِهَا، وَ بِسَلاَمَتِهَا طَوَارِقَ آفَاتِهَا، وَ بِفُرَجِ أَفْرَاحِهَا غُصَصَ أَتْرَاحِهَا، وَ خَلَقَ الآجَالَ فَأَطَالَهَا وَ قَصَّرَهَا، وَ قَدَّمَهَا وَ أَخَّرَهَا، وَ وَصَلَ بِالْمَوْتِ أَسْبَابَهَا، وَ جَعَلَهُ خَالِجاً لأَشْطَانِهَا، وَ قَاطِعاً لَمَرائِرِ أَقْرَانِهَا. عَالِمُ السِّرِّ مِنْ ضَمَائِرِ الْمُضْمِرِینَ، وَ نَجْوَی الْمُتَخَافِتِینَ، وَ خَواطِرِ رَجْمِ الظُّنُونِ، وَ عُقَدِ عَزِیمَاتِ الْیقِینِ، وَ مَسَارِقِ إِیمَاضِ الْجُفُونِ، وَ مَا ضَمِنَتْهُ أَکْنَانُ الْقُلُوبِ، وَ غَیابَاتُ الْغُیوبِ، وَ مَا أَصْغَتْ لاِسْتِرَاقِهِ مَصَائِخُ الأَسْمَاعِ، وَ مَصَائِفُ الذَّرِّ، وَ مَشَاتِی الْهَوامِّ، وَ رَجْعِ الْحَنِینِ مِنَ الْمُولَهَاتِ، وَ هَمْسِ الأَقْدَامِ، وَ مُنْفَسَحِ الثَّمَرَةِ مِنْ وَلاَئِجِ غُلُفِ الأَکْمَامِ، وَ مُنْقَمَعِ الْوُحُوشِ مِنْ غِیرَانِ الْجِبَالِ وَ أَوْدِیتِهَا وَ مُخْتَبَاءِ الْبَعُوضِ بَینَ سُوقِ الأَشْجَارِ وَ أَلْحِیتِهَا، وَ مَغْرِزِ الأَوْرَاقِ مِنَ الأَفْنَانِ، وَ مَحَطِّ الأَمْشَاجِ مِنْ مَسَارِبِ الأَصْلاَبِ، وَ نَاشِئَةِ الْغُیومِ وَ مُتَلاَحِمِهَا، وَ دُرُورِ قَطْرِ السَّحَابِ فِی مُتَرَاکمِهَا، وَ مَا تَسْفِی، الأَعَاصِیرُ بِذُیولِهَا، وَ تَعْفُو الأَمْطَارُ بِسُیولِهَا، وَ عَوْمِ بَنَاتِ الأَرضِ فِی کثْبَانِ الرِّمَالِ. وَ مُسْتَقَرِّ ذَوَاتِ الأَجْنِحَةِ بِذُرَا شَنَاخِیبِ الْجِبَالِ، وَ تَغْزِیدِ ذَوَاتِ الْمَنْطِقِ فِی دَیاجِیرِ الأَوْکارِ، وَ مَا أَوْعَبَتْهُ الأَصْدَافُ، و حَضَنَتْ عَلَیهِ أَمْوَاجُ الْبِحَارِ، وَ مَا غَشِیتْهُ سُدْفَةُ لَیل، أَوْ ذَرَّ عَلَیهِ شَارِقُ نَهَار، وَ مَا اعْتَقَبَتْ عَلَیهِ أَطْبَاقُ الدَّیاجِیرِ، وَ سُبُحَاتُ النُّورِ; وَأَثَرِ کلِّ خَطْوَة، وَ حِسِّ کلِّ حَرَکة، وَ رَجْعِ کلِّ کلِمَة، وَ تَحْرِیک کلِّ شَفَة، وَ مُسْتَقَرِّ کلِّ نَسَمَة، وَ مِثْقَالِ کلِّ ذَرَّةِ، وَ هَمَاهِمِ کلِّ نَفْس هَامَّة، وَ مَا عَلَیهَا مِنْ ثَمَرِ شَجَرَة، أَوْ ساقِطِ وَرَقَة; أَوْ قَرَارَةِ نُطْفَة، أَوْ نُقَاعَةِ دَم وَ مُضْغَة، أَوْ نَاشِئَةِ خَلْق وَ سُلاَلَة; لَمْ یلْحَقْهُ فِی ذلِک کلْفَةٌ، وَ لااعْتَرَضَتْهُ فِی حِفْظِ مَا ابْتَدَعَ مِنْ خَلْقِهِ عَارِضَةٌ، وَ لااعْتَوَرَتْهُ فِی تَنْفِیذِ الأُمُورِ وَ تَدَابِیرِ الْمَخلُوقِینَ مَلاَلَةٌ وَ لافَتْرَةٌ، بَلْ نَفَذَهُمْ عِلْمُهُ، وَ أَحْصَاهُمْ عَدَدُهُ، وَ وَسِعَهُمْ عَدْلُهُ، وَ غَمَرَهُمْ فَضْلُهُ، مَعَ تَقْصِیرِهِمْ عَنْ کنْهِ مَا هُوَ أَهْلُهُ. اَلَّلهُمَّ أَنْتَ أَهْلُ الْوَصْفِ الْجَمِیلِ، والتَّعْدَادِ الْکثِیرِ، إِنْ تُؤَمَّلْ فَخَیرُ مَأْمُول، وَ إِنْ تُرْجَ فَخَیرُ مَرْجُوٍّ. اَلَّلهُمَّ وَ قَدْ بَسَطْتَ لی فِیمَا لاأَمْدَحُ بِهِ غَیرَک، وَ لاأُثْنِی بِهِ عَلَی أَحد سِوَاک، وَلاَ أُوَجِّهُهُ إِلَی مَعَادِنِ الْخَیبَةِ وَ مَوَاضِعِ الرِّیبَةِ، وَ عَدَلْتَ بِلِسَانی عَنْ مَدَائِحِ الآدمِیینَ; وَ الثَّنَاءِ عَلَی الْمَرْبُوبِینَ الْمَخْلُوقِینَ. اَلَّلهُمَّ وَ لِکلِّ مُثْنٍ عَلَی مَنْ أَثْنَی عَلَیهِ مُثُوبَةٌ مِنْ جَزَاءٍ، أَوْ عَارِفَةٌ مِنْ عَطَاءٍ; وَ قَدْ رَجَوْتُک دَلِیلاً عَلَی ذَخَائِرِ الرَّحْمَةِ وَ کنُوزِ الْمَغْفِرَةِ. اَلَّلهُمَّ وَ هذَا مَقَامُ مَنْ أَفْرَدَک بِالتَّوْحِیدِ الَّذِی هُوَ لَک، وَ لَمْ یرَ مُستَحِقّاً لِهذِهِ المَحَامِدِ وَ الْمَمادِحِ غَیرَک; وَ بیفَاقَةٌ إِلَیک لایجْبُرُ مَسْکنَتَهَا إلاَّ فَضْلُک، وَ لاینْعَشُ مِنْ خَلَّتِهَا إِلاَّ مَنُّک وَجُودُک، فَهَبْ لَنَا فِی الْمَقَامِ رِضَاک، وَ أَغْنِنَا عَنْ مَدِّ الأَیدِی إِلَی سِوَاک; «إِنَّک عَلَی کلِّ شَیء قَدِیرٌ!». |
tarçumai toçikiji xutba |
Mas'ada ibni Sadaqa az Imom Sodiq alajhissalom naql kard, rūze dar masçidi Kūfa şaxse ba Imom Alī alajhissalom guft: Xudoro on guna tavsif kun, ki gūjo bo caşmi sar ūro didaam. Imom ba xitoba barxost. Masçid pur az mardum şud va Imom dar hole ki xaşmnok bud va rangi cehraaş taƣjir karda bud, farmud: Sitoiş Xudoero sazost, ki nabaxşidan bar moli Ū najafzojad va baxşiş Ūro faqir nasozad, cun har baxşandae ƣajr az Ū amvolaş kohiş jobad va çuz Ū har kas az baxşiş dast kaşad, mavridi nakūhiş qaror girad. Ūst baxşandai ne'mathoi gunogun va bahrahoi fizojanda va taqsimkunandai rūziji maxluqot. Rūziji hamai maxluqotro zamonat karda va andozaaşro ta'jin farmud. Ba muştoqoni xud va xostoroni on ci dar nazdi Ūst, rohi ravşanro nişon dod. Saxovati Ū dar on ço ki az Ū bixohand bo on ço ki az Ū naxohand, beştar nest. Xudo avvale ast, ki oƣoz nadorad, to peş az Ū cize buda boşad va oxire ast, ki pojon nadorad to cize pas az Ū vuçud doşta boşad. Mardumaki caşmhoro az muşohidai xud boz doştaast. Zamon bar Ū nameguzarad, to ducori digargunī şavad va dar makone qaror nadorad, to gumoni çobaçoī nisbat ba Ū ravo boşad. Agar on ci az daruni ma'dani kūhho berun meojad va bo on ci az laboni sadafhoi darjo xoriç meşavad, az nuqrahoi xolis va tillohoi nob, durru marçon, hamaro bubaxşad, dar saxovati Ū kamtar asare naxohad guzoşt va gustardagiji ne'mathojaşro pojon naxohad dod. Dar peşigohi Ū on qadar az ne'matho vuçud dorad, ki har ci insonho darxost kunand tamom naşavad, cun Ū baxşandae ast, ki darxosti nijozmandon caşmai baxşişu karami Ūro namexuşkonad va isroru darxosthoi pajopaj, ūro ba buxl varzidan namekaşonad. Ej pursişkunanda! Durust bingar on ciro, ki Qur'on az sifoti Xudo bajon medorad, ba on e'timod kun va az nuri hidojataş bahra gir va on ciro, ki şajton turo ba donistani on vomedorad va kitobi Xudo onro bar tu voçib nakarda va dar sunnati Pajombar - sallallohu alajhi va olih, va imomoni hidojatgar - alajhimussalom, najomada, raho kun va ilmi onro ba Xudo voguzor, ki in nihojati haqqi Parvardigor bar tu ast. Bidon onhoe, ki dar ilmi din ustuvorand, Xudo onhoro az furū raftan dar on çoe, ki bar onho pūşida ast va tafsiri onro namedonand va az furū raftan dar asrori nihon, benijoz soxtaast va ononro az in rū ki ba notavoniji xud dar barobari ƣajb va on ci, ki tafsiri onro namedonand, e'tirof mekunand, sitoiş farmud va tarki ƶarfnigariji onon dar on ci ki Xudo bar onon voçib nasoxtaro, rosix budan dar ilm muarrifī kardaast. Pas ba hamon miqdor basanda kun! Va Xudoro ba mizoni aqli xud arzjobī makun, to az tabohşudagon naboşī. Ūst Xudoi tavonoe, ki agar vahmu xajoli insonho bixohad baroi darki andozai qudrataş taloş kunad va afkori baland va dur az vasvasahoi donişmandon bixohad ƶarfoi ƣajbi malakutaşro darnavardad va qalbhoi pur az işqi muştoqon baroi darki cigunagiji sifoti Ū kūşiş namojad va aqlho bo taloşi vasfnaşudanī az rohhoi bisjor amiqu borik bixohand zoti Ūro dark kunand, dasti qudrat bar sinai hama guzoşta bozgardonad, dar hole, ki dar torikihoi ƣajb baroi rahoiji xud ba Xudoi subhon panoh mebarand va bo noumedivu e'tirof ba notavonī az ma'rifati zoti Xudo boz megardand, ki bo fikru aqli norasoi başarī nametavon Ūro dark kard va andozai çalolu izzati Ū dar qalbi andeşmandon roh namejobad. Xudoe, ki padidahoro az heç ofarid, namunae dar ofariniş nadoşt, to az on istifoda kunad va jo naqşae az ofarinandai peş az xud, ki az on dar ofaridani mavçudot bahra girad. Va namunahoi farovon az malakuti qudrati xud va şigiftihoi osori rahmati xud, ki hama bo zaboni gūjo ba vuçudi Parvardigor guvohī medihandro, ba mo nişon doda, ki be ixtijor moro ba şinoxti Parvardigor mexonand. Dar on ci ofarida, osori san'at va nişonahoi hikmati Ū padidor ast, ki har jak az padidaho huççatu burhone bar vuçudi Ū meboşand, garci ba'ze maxluqot ba zohir xomuşand, vale bar tadbiri xudovandī gūjo va nişonahoi ravşane bar qudratu hikmati Ūjand! Xudovando! Guvohī mediham on kas, ki Turo ba a'zoi gunoguni padidaho va mafosili bahampajvasta, ki ba farmoni hakimonai Tu dar lobaloi azulot padid omada, monand mekunad, hargiz dar umqi qalbi xud, Turo naşnoxta va qalbi ū bo jaqin uns nagiriftaast va namedonad, ki hargiz baroi Tu monande nest. Va gūjo bezoriji pajravoni gumroh az rahbaroni fosidi xudro naşnidaand, ki megūjand: "Ba Xudo savgand mo dar gumrohiji oşkor budem, ki şumoro bo Xudoi çahonijon barobar donistem". Durūƣ guftand muşrikone, ki Turo bo buthoi xud monand pindoştand va bo xajoli xud guftand: Pajkare cun buthoi mo dorad va bo pindori nodurust Turo taqsim karda va bo a'zoi gunoguni maxluqot, monand kardand. Xudojo! Guvohi mediham onone, ki Turo bo cize az ofaridahojat barobar şumorand, az Tu rūj bartoftaand va kase, ki az Tu rūjgardon şavad, bar asosi ojoti muhkami Qur'on va guvohiji burhonhoi ravşani Tu kofir ast. Tu hamon Xudoi nomahdude hastī, ki dar andeşaho naƣunçī, to cigunagiji zoti Turo dark kunand va dar vahmu xajol najoī, to Turo mahdud va doroi holathoi gunogun pindorand. On ciro ofarid bo andozagiriji daqiqe ustuvor kard va bo lutfu mehrubonī nazmaşon dod va ba xubī tadbir kard. Har padidaro baroi hamon çihat, ki ofarida şud, ba harakat darovard cunonki na az haddu marzi xud taçovuz namojad va na dar rasidan ba marohili ruşdi xud kūtohī kunad va in harakati hisobşudaro be duşvorī ba hadaf rasond, to bar asosi irodai Ū zindagī kunad. Pas cī guna mumkin ast sarpecī kunad?! Dar hole, ki hamai mavçudot az irodai Xudo sarcaşma megirand, Xudoe, ki padidaovarandai mavçudoti gunogun ast, biduni ehtijoç ba andeşavu fikre, ki ba on rūj ovarand, jo ƣarizae, ki dar darun pinhon doşta boşad va be taçriba az havodisi guzaşta va be şarike, ki dar eçodi umuri şigiftangez jorijaş kunad. Mavçudotro ofarid, pas ofariniş komil gaşt va ba ibodatu itoati Ū pardoxtand. Da'vati Ūro paziruftand va dar barobari farmoni Ilohī sustī nakardand va dar içroi farmoni Ilohī tavaqquf napaziruftand. Pas kaƶihoi har cizero rost va marzhoi har jakro faroham soxt va bo qudrati xudovandī bajni cizhoi ziddi ham, hamohangī eçod kard va vasilahoi irtiboti ononro faroham soxt va mavçudotro az nazari hudud, andoza, ƣaraz, şakl, qolab va haj'athoi gunogun taqsimu ustuvor farmud va bo hikmatu tadbiri xud, har jakero ba sirişte, ki xud xost darovard. Fazoi boz va pastiju balandī va fosilahoi vasei osmonhoro be in ki bar cize takja kunad, nizom baxşid va şikofhoi onro ba ham ovard va har jakro bo on ci ki tanosub doşt va çuft bud, pajvand dod va duşvoriji furūd omadan va barxostanro bar fariştagone, ki farmoni Ūro ba xalq rasonand jo a'moli bandagonro bolo barand, oson kard. Dar hole, ki osmon ba surati dud va buxor bud, ba on farmon dod, pas robitai onro barqaror soxt, sipas onhoro az ham çudo kard va bajni onho fosila andoxt va bar har rohe va şikofe az osmon, nigahbone az şahobhoi ravşan guzoşt va bo dasti qudrat onhoro az harakati nomavzun dar fazo, nigoh doşt va dastur farmud, to dar barobari farmonaş taslim boşand. Oftobro nişonai ravşanibaxşi rūz va mohro bo nuri kamrang baroi torikiji şab qaror dod va on duro dar rohi xud ba harakat darovard va harakati on duro daqiq andozagirī kard, to dar daraçoti ta'jinşuda harakat kunand, ki bajni şabu rūz farq boşad va qobili taşxis şavad va bo raftu omadi onho şumorişi solho va andozagiriji zamon mumkin boşad. Pas, dar fazoi har osmon falaki onro ofarid va bo zinate az gavharhoi tobanda va sitoragoni duraxşanda bijorost va ononro, ki xostand asrori osmonhoro duzdakī darjoband bo şahobhoi sūzon tirboron kard va tamomi sitoragoni sobitu ustuvor va gardandavu beqaror, furūdojanda, boloravanda, nigaronkunandavu şodiofarinro taslimi amrhoi xud farmud. Sipas Xudovandi subhon baroi sukunat baxşidan dar osmonho va obod soxtani bolotarin qismate az malakuti xud, fariştagone şigiftangez ofarid va tamomi şikofho va rohhoi guşudai osmonhoro bo fariştagon pur kard va fosilai havoi osmronro az onho gustaronid, ki hamaknun sadoi tasbehi onho fazoi osmonhoro pur karda: Dar borgohi quds, daruni pardahoi hiçob va sahnahoi maçdu azamati Parvardigor taninandoz ast. Dar beruni onho zilzilahoe ast, ki gūşhoro kar mekunad va şuohoi xirakunandai nur, ki caşmhoro az didan boz medorad va nocor xira bar çoi xud memonad. Xudo fariştagonro dar surathoi muxtalif va andozahoi gunogun ofarid va baroi onho bolu par qaror dod. Onho, ki hameşa dar tasbehi çololu izzati Parvardigor ba sar mebarand va cize az şigiftihoi ofarinişi padidahoro ba xud nisbat namedihand va dar on ci az ofarinişi padidaho, ki maxsusi Xudost, iddaoe nadorand, "balki bandagoni buzurgvorand, ki dar suxan guftan az Ū peşī namegirand va bar farmoni Ilohī amal mekunand!" Xudo fariştagonro amini vahji xud qaror dod va baroi rasondani pajmoni amru nahji xud ba pajombaron az onho istifoda kard va ravonai zamin karda, onhoro az tardidi şubahot hifz farmud, ki heç kadom az fariştagon az rohi rizoi Haq beroha namegardand. Onhoro az joriji xud bahramand soxt va dilhojaşonro dar pūşişe az furūtanivu oromiş darovard, darhoi osmonro bar rūjaşon kuşod, to Xudoro ba buzurgī bistojand va baroi onho nişonai ravşan qaror dod, to ba tavhidi ū bol kuşojand. Sanginihoi gunogun hargiz onhoro dar ançomi vazifa dilsard nasoxt va guzaşti şabu rūz onhoro ba sūi marg ravona nakard. Tirhoi şakku tardid xalal dar imonaşon bavuçud naovard va şakku gumon dar pojgohi jaqini onho roh najoft va otaşi kina dar dilhojaşon şū'lavar nagardid. Hajratu sargardonī onhoro az imone, ki dorand va on ci az hajbatu çaloli Xudovandie, ki dar dil nihodand, çudo nasoxt va vasvasaho dar onho roh najoft, to şakku tardid bar onho musallat naşud. Gurūhe az fariştagon dar ofarinişi abrhoi purob va dar ofarinişi kūhhoi buzurgu sarbaland va xilqati zulmatu torikiho, naqş dorand va gurūhi digar qadamhojaşon to umqi zamin poin rafta va monandi parcamhoi safede dili fazoro şikoftaand va dar zeri on bodhoest, ki ba narmī harakat karda va dar marzhoi muşaxxase nigohaş medorand. Maşƣul budan ba ibodati Parvardigor, fariştagonro az digar korho boz doşta va haqiqati imon mijoni onho va ma'rifati Haq pajvandi lozimro eçod kard, ne'mati jaqin onhoro şajdoi Haq gardonid, ki ba ƣajri Xudo heç aloqae nadorand. Şiriniji ma'rifati Xudoro caşida va az çomi muhabbati Parvardigor serob şudand. Tarsi Ilohī dar qa'ri çoni fariştagon roh jofta va az farovoniji ibodat qomataşon xamida va şavqu raƣbati farovon az zorivu girjaaşon kam nakardaast. Maqomi voloi fariştagon az xuşū' va furūtaniji onon kam nakard va ƣururu xudbinī domangiraşon naşud, to a'moli nekūi guzaştaro bişmorand va sahme az buzurgivu buzurgvorī baroi xud tasavvur namojand. Guzaşti zamon onhoro az ançomi vazoifi pajopaj narançonida va az şavqu raƣbataşon nakosta, to az Parvardigori xud noumed şavand. Az munoçothoi tūlonī monda naşuda va maşƣul şudan ba ƣajri Xudo onhoro zeri tassaluti xud nadarovardaast. Va az farjodi istiƣosa va zoriji onho furūkaş nakarda va dar maqomi ibodat va nijoiş dūş ba dūşi ham hamvora istodaand. Rohattalabī onhoro ba kūtohī dar ançomi dasturot vodor nasoxta va ƣaflatu faromūşī bar taloşu kūşiş va irodai rosixi fariştagon roh namejobad va firebhoi şahvat, himmati balandaşonro tirboron namekunad. Fariştagon imon ba Xudoi sohibi arşro zaxirai rūzi benavoiji xud qaror doda va on hangom, ki xalq ba ƣajri Xudo rūj meovarad, onho tanho ba Parvardigori xud rūj ovarand. Heç goh ibodati Xudoro pojon namedihand va zavqu aloqai xudro az dasturoti Ilohī va itoati Parvardigor sust namekunand. On ci ononro şeftai itoati Xudo karda bazri muhabbat ast, ki dar dil meparvarand va heç goh dil az bimu umedi Ū barnamedorand. Sababhoi tars, onhoro az mas'ulijat boz namedorad, to dar ançomi vazifa sustī kunand. Tama'ho ba onon raxna nakarda, to taloşi dunjoro bar kori oxirat muqaddam dorand. A'moli guzaştai xudro buzurg nameşumorand va agar buzurg bişmorand umedvorand va umedi farovon nameguzorad, to az Parvardigor dar dil tars doşta boşand. Fariştagon dar borai Parvardigori xud ba sababi vasvasahoi şajtonī ixtilof nakardaand va barxūrdhoi bad bo ham nadoşta va rohi çudoī nagirand. Kinahovu hasodatho dar dilaşon roh nadoşta va omili şakku tardid va xohişhoi nafsonī, onhoro az ham çudo nasoxta va afkori gunogun ononro ba tafriqa nakaşondaast. Fariştagon bandagoni imonand va ormi bandagī ba gardan afkanda va heç goh bo şakku tardid va sustī onro bar zamin nameguzorand. Dar tamomi osmonho çoi pūstini xolie nametavon joft, magar on ki fariştae ba saçda aftoda jo dar koru taloş ast. Itoati farovoni onho bar jaqin va ma'rifataşon nisbat ba Parvardigor meafzojad va izzati Xudovand azamati Ūro dar qalbaşon beştar mekunad. Zaminro ba mavçhoi purxurūş va darjohoi mavvoç furū pūşond. Mavçhoe, ki boloi onho ba ham mexūrand va dar talotumi saxte, har jake digararo vopas mezad. Monandi şuturoni nari mast, farjodkunon va kaf bar lab ba har sūe ravon budand. Pas qismathoi sarkaşi ob, az sanginiji zamin furū nişast va hajaçoni onho bar asari tamos bo sinai zamin orom girift. Cun zamin bo puşt bar on meƣaltid va on hama saru sadoi amvoç sokinu orom şuda monandi asbi afsorşuda rom gardid. Xuşkihoi zamin dar dili amvoç, gustarid va obro az kibru ƣurur va sarkaşivu xurūş bozdoşt va az şiddati harakataş kosta şud va ba'd az on hama harakathoi tund, sokit şud va pas az on hama xurūşu sarkaşiji mutakabbirona ba çoi xud istod. Pas hangome, ki hajaçoni ob dar atrofi zamin furū raft va kūhhoi saxtu balandro bar dūşi xud bardoşt, caşmahoi obro az farozi kūhho berun ovard va obhoro dar şikofi bijobonhovu zaminho hamvora ravon kard va harakati zaminro bo sahrohoi buzurg va qullai kūhhoi baland, nazm dod va zamin ba sababi nufuzi kūhho dar sathi on va furū raftani reşahoi kūhho dar şikofhoi on va savor şudan bar puşti daşthovu sahroho az larzişu iztirob boz istod. Va bajni zaminu havo, çudoī afkand va vazişi bodhoro baroi sokinoni on omoda soxt. Tamomi nijozmandiho va vasoili zindagiro baroi ahli zamin muhajo farmud. Ongoh heç balandie az balandihoi zaminro, ki obi caşmaho va nahrho ba on roh nadorad vonaguzoşt, balki abrhoro ofarid, to qismathoi murdai on ehjo şavad va gijohoni rangorang birūjand. Porahoi buzurg va parokandai abrhoro ba ham pajvast, to saxt ba harakat daromadand va bo baham xūrdani abrho, barqho duraxşidan girift va az duraxşandagiji abrhoi safedi kūhpajkar va mutarokim, cize kosta naşud. Abrhoro paj dar paj firistod, to zaminro ihota kardand va bodho, şiri boronro az abrho çūşidand va ba şiddat ba zamin furū rextand. Abrhoi pojon omada sina bar zamin guzoştand va on ci bar puşt doştand furūrextand, ki dar baxşhoi begijohi zamin gijohoni gunogun rūidan girift va dar domani kūhho sabzaho padid omad. Pas, zamin ba vasilai boƣhoi zebo hamagonro ba sururu şodī da'vat karda, bo libosi nozuki gulbargho, ki bar xud pūşid, har binandaero ba şigift darovard. Va bo zinatu zevare, ki az gulūbandi gulhoi gunogun faxrkunon xudro orost, har binandaero ba vaçd ovard, ki farovardahoi nabotiro tūşavu ƣazoi inson va rūziji hajvonot qaror dod. Dar gūşavu kanori on darrahoi amiq ofarid va rohhovu nişonaho baroi onon, ki bixohand az rohi vasei on bigzarand, ta'jin kard. Hangome, ki Xudovand zaminro omodai zindagiji inson soxt va farmoni xudro sodir farmud, Odamro az mijoni maxluqotaş barguzid va ūro naxustin va bartarini maxluqi xud dar zamin qaror dod. Avval Odamro dar bihişt çoj dod va xūrokihoi guvoro ba ū baxşid va az on ci ki ūro man' kard, parhez dod va ogohaş kard, ki ançomi on nofarmonī buda va maqomu arzişi ūro poin xohad ovard. Ammo Odam on ciro, ki nahj şuda bud, ançom dod va ilmi Xudovand dar borai ū muhaqqaq şud, to on ki ba'd az tavba, ūro az bihişt ba sūi zamin firistod, to bo nasli xud zaminro obod kunad. Va ba in vasila huççatro bar bandagon tamom kard va pas az vafoti Odam zaminro xolī az huççat naguzoşt va mijoni farzandoni Odam va xud pajvandi şinosoī barqaror farmud: Va qarn ba qarn huççatho va dalelhoro bar zaboni pajombaroni intixobşudai osmonī va homiloni risolati xud, çorī soxt to in ki silsilai anbijo bo Pajombari Islom hazrati Muhammad sallallohu alajhi va olihi va sallam ba itmom rasid va bajoni ahkom va inzoru başorati Ilohī ba sarmanzili nihoī rasid. Rūziji insonhoro andozagirī va muqaddar farmud: Gohe kam va zamone zijod va ba tangivu vus'at, odilona taqsim kard to har kasro, ki bixohad bo tangiji rūzī jo vus'ati on bijozmojad va jo şukru sabri ƣanivu faqirro mavridi ozmoiş qaror dihad. Pas rūziji gustardaro bo faqru becoragī daromext va tandurustiro bo havodisi dardnok pajvand dod. Davroni şodī va sururro bo ƣussavu andūh nazdik soxt, açal va saromadi zindagiro muşaxxas kard, onro gohe tūlonī va zamone kūtoh qaror dod, muqaddam jo muaxxar doşt va baroi marg asbobu vasoile faroham soxt va bo marg riştahoi zindagiro dar ham pecid va pajvandhoi xeşovandiro az ham çudo kard, to ozmoiş şavand. Xudovand az asrori pinhoni mardum va az naçvoi onon, ki ohista suxan megūjand va az on ci ki dar fikrho ba vositai gumon xutur mekunad va tasmimhoe, ki ba jaqin mepajvandad va az nigohhoi ramziji caşm, ki az lobaloi pilkho xoriç megardad, ogoh ast. Xudo az on ci dar maxfigohhoi dilho qaror dorad va az korhoe, ki puşti pardai ƣajb pinhon ast va on ciro, ki pardahoi gūş maxfijona meşunavad va az andaruni lonahoi tobistonai murcagon va xonahoi zimistonai haşarot az ohangi andūhbori zanoni ƣamdida va sadoi ohistai qadamho, ogohī dorad. Xudoi subhon az çojgohi parvarişi meva dar daruni pardahoi şukufaho va az maxfigohi ƣorhoi hajvonoti vahşī dar dili kūhho va umqhoi darraho, az maxfigohi paşşaho bajni pūsthoi daraxton, az mahalli pajvastagiji bargho ba şoxaho va az çojgohi nutfaho dar puşti padaron, ogoh ast. Xudo az on ci pardai abrro ba vuçud meovarad va ba ham mepajvandad va az qatrahoi borone, ki az abrho meborad va az on ci girdbodho az rūi zamin mebardorand va boronho bo selob onro furū menişonand va nobud mekunand, az reşai gijohhoi zamin, ki mijoni xokho pinhon şuda va az lonai parrandagone, ki dar qullai balandi kūhho çoj giriftaand va az naƣmahoi murƣon dar oşjonahoi torik va az lū'lū'hoe, ki dar dili sadafho pinhon ast va az mavçhoi darjoho, ki onhoro dar domani xud parvarondand, ogohī dorad. Xudo az on ci ki torikiji şab onro pūşonda va jo nuri xurşed bar on tofta va on ci torikiho va mavçhoi nur, pajopaj onro darbar megirad, az asari har qadame va az ehsosi har harakate va ovozi har suxane va çunbişi har labe va makoni har mavçudi zindae va vazni har zarrae va nolai har sohibi andūhe, xabar dorad. Xudo har on ci az mevai şoxsoroni daraxton va barghoe, ki rūi zamin rexta va az qarorgohi nutfa va basta şudani xun va çanin, ki ba şakli porai gūşt ast va parvarişdihandai inson va nutfa, ogohī dorad va baroi in hama ogohī, heç zahmat va duşvorī baroi Ū vuçud nadorad. Baroi nigahdoriji in hama az maxluqoti rangorang, ki ba vuçud ovarda, nigaron nameşavad va dar tadbiri korhoi xalqaş sustī va malole dar Ū roh namejobad, balki ilmi Parvardigor dar onho nufuz jofta va hamai onhoro şumoriş kardaast va adolataş hamaro darbar girifta va bo kūtohī kardani maxluqot dar sitoişi Ū, boz fazlu karamaş davom xohad joft. Xudojo! Tuī sazovori sitoişhoi nekū va sutudani bisjoru beşumorī. Agar Turo orzu kunand, pas behtarin orzuī va agar ba Tu umed bandand, behtarin umedī. Xudojo! Darhoi ne'mat bar man kuşodī, ki zabon ba sitoişi ƣajri Tu nakuşojam va bar in ne'matho ƣajr az Turo sitoiş nakunam va zabonro dar sitoişi noumedkunandagon va kasone, ki mavridi e'timod nestand, nakuşojam. Xudovando! Har sanogūe az sūi şaxsi sitoişşuda podoşe dorad, man ba Tu umed bastam, ki maro ba sūi zaxirahoi rahmat va gançhoi omūrziş oşno kunī. Xudojo! In bandai Tust, ki Turo jagona mexonad va tavhidu jagonagī sazovori Tust va çuz Tu kasero sazovori in sitoişho namedonad. Xudojo! Maro ba dargohi Tu nijoze ast, ki çuz fazli Tu çubron nakunad va on nijozmandiro çuz atovu baxşişi Tu, ba tavongarī mubaddal nagardonad. Pas, dar in maqom rizoi xudro ba mo ato farmo va nijozi moro az domani ƣajri xud kūtoh gardon, ki "Tu bar har cize tavonoī".[21] |
Ezoh
- ↑ Makorimi Şerozī, Pajomi Imom Amiralmu'minin (a), 1386h.ş., ç.4, sah.16
- ↑ Ibni Abilhadid, Şarhi Nahçulbaloƣa, 1404h.q., ç.6, sah.425
- ↑ Nahçulbaloƣa, tashehi Subhī Soleh, 1414h.q., xutbai 91, sah.124
- ↑ Hoşimiji Xuī, Minhoç-ul-baroat, 1400h.q., ç.6, sah.287
- ↑ Makorimi Şerozī, Pajomi Imom Amiralmu'minin (a), 1386h.ş., ç.4, sah.19
- ↑ Daştī va Kozimi Muhammadī, al-Mu'çam-ul-mufahrasi li alfozi Nahçulbaloƣa, 1375h.ş., sah.509
- ↑ Makorimi Şerozī, Pajomi Imom Amiralmu'minin (a), 1386h.ş., ç.4, sah.18
- ↑ Nig.: Şajxi Saduq, at-Tavhid, 1398h.q., sah.79
- ↑ Makorimi Şerozī, Pajomi Imom Amiralmu'minin (a), 1386h.ş., ç.4, sah.18
- ↑ Şahidī, tarçumai Nahçulbaloƣa, 1378h.ş., sah.471
- ↑ Nig.: Nahçulbaloƣa, tashehi Subhī Soleh, 1414h.q., xutbai 91, sah.124 - 136
- ↑ Sajid ibni Tovus, Faraç-ul-mahmum, 1368h.q., sah.56
- ↑ al-Husajnī al-Xatib, Masodiru Nahçulbaloƣa, 1409h.q., ç.2, sah.164
- ↑ Şajxi Saduq, at-Tavhid, 1398h.q., sah.48 - 56
- ↑ Horunī, Tajsir-ul-matolib, 1422h.q., sah.287 - 289
- ↑ Ibni Abdirabbah, al-Aqd-ul-farid, 1407h.q., ç.4, sah.196 - 198
- ↑ Zamaxşarī, Rabi'-ul-abror, 1412h.q., ç.1, sah.310 - 312
- ↑ al-Husajnī al-Xatib, Masodiru Nahçulbaloƣa, 1409h.q., ç.2, sah.164
- ↑ Gūjo, Alī (a) va solikini rohi şajton, 1386h.ş., safhai şinosnoma
- ↑ Suturgī, Tabiat dar xutbai aşbohi Nahçulbaloƣa, 1392h.ş., safhai şinosnoma
- ↑ Tarçumai Muhammadi Daştī
Sarcaşma
- Gūjo, Abdulalī, Alī (a) va solikini rohi şajton, Qum, Daleli mo, 1386h.ş.
- Daştī, Muhammad va Kozimi Muhammadī, al-Mu'çam-ul-mufahrasi li alfozi Nahçulbaloƣa, Qum, Muassisai farhangī-tahqiqotiji Amiralmu'minin (a), 1375h.ş.
- Zamaxşarī, Mahmud ibni Umar, Rabi'-ul-abrori va nusus-ul-axbor, Bejrut, Muassisat-ul-a'lami li-l-matbuot, 1412h.q.
- Ibni Abdirabbah, Ahmad ibni Muhammad, al-Aqd-ul-farid, Bejrut, Dor-ul-kutub-il-ilmija, 1407h.q.
- Ibni Abilhadid, Abdulhamid ibni Hibatulloh, Şarhi Nahçulbaloƣa, tahqiq: Muhammad Abulfazl Ibrohim, Qum, Kitobxonai Ojatulloh Mar'aşiji Naçafī, 1404h.q.
- Makorimi Şerozī, Nosir, Pajomi Imom Amiralmu'minin (a), Tehron, Dor-ul-kutub-il-islomija, 1386h.ş.
- Sajid Razī, Muhammad ibni Husajn, Nahçulbaloƣa, tarçumai Nosiri Makorimi Şerozī, Qum, Madrisai Imom Alī ibni Abitolib (a), 1384h.ş.
- Sajid Razī, Muhammad ibni Husajn, Nahçulbaloƣa, tarçumai Sajid Ça'far Şahidī, Tehron, Şirkati intişoroti ilmi va farhangī, 1377h.ş.
- Sajid Razī, Muhammad ibni Husajn, Nahçulbaloƣa, tashehi Subhī Soleh, Qum, Hiçrat, 1414h.q.
- Sajid ibni Tovus, Faraç-ul-mahmumi fi ta'rixi ulamo-in-nuçum, Qum, Dor-uz-zaxoir, 1368h.q.
- Suturgī, Muhsin, Tabiat dar xutbai aşbohi Nahçulbaloƣa, Raşt, Dehsaro, 1392h.ş.
- Şajxi Saduq, Muhammad ibni Alī, at-Tavhid, Qum, Daftari intişoroti islomī, 1398h.q.
- al-Husajnī al-Xatib, Sajid Abduzzahro, Masodiru Nahçulbaloƣati va asonidih, Bejrut, Dor-uz-Zahro, 1409h.q.
- Horunī, Jahjo ibni Husajn, Tajsir-ul-matolibi fi amoli Abitolib, San'o, Muassisatu al-Imom Zajd ibni Alī as-saqofija, 1422h.q.
- Hoşimiji Xuī, Mirzo Habibulloh, Minhoç-ul-baroati fi şarhi Nahçulbaloƣa, Tehron, Maktabat-ul-islomija, 1400h.q.